A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 Francúzsko Coupe du Monde - France 98 | |
|---|---|
.svg){kind=small} | |
| Počet zúčastnených | 174 (záverečný turnaj: 32) |
| Hostiteľ | Francúzsko |
| Dátum konania | |
| Víťaz | Francúzsko (1. titul) |
| Počet zápasov | 64 |
| Počet gólov | 171 (2,67 na zápas) |
| Návštevnosť | 2 785 100 (43 517 na zápas) |
| Najlepší hráč |  Ronaldo
|
| Najlepší strelec |  Davor Šuker 6 gólov |
| ___________________________________________ | |
| ← 1994 | 2002 → |
|
| |
Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 (oficiálne Coupe du Monde - France 98) boli šestnáste majstrovstvá sveta v dejinách futbalu. Finálový turnaj sa odohral medzi 10. júnom a 12. júlom 1998 vo Francúzsku. Druhýkrát v histórií sa majstrovstvá konali vo Francúzsku a deviatykrát v Európe.
Kvalifikačný cyklus na šampionát sa začal v marci 1996 a skončil sa v novembri 1997. Prvýkrát v histórii sa systém súťaží rozšíril z predchádzajúcich 24 na 32 zúčastnených krajín rozdelených do ôsmich skupín po štyroch tímoch. Celkovo sa počas šampionátu odohralo 64 zápasov na desiatich štadiónoch v desiatich rôznych mestách. Úvodný zápas šampionátu, ako aj finále sa hrali na štadióne Stade de France a oficiálnou futbalovou loptou turnaja bol Adidas Tricolore.[1]
Majstrom sveta sa stalo a prvý titul získalo Francúzsko, keď vo finále porazilo Brazíliu 3:0. Francúzsko sa ako domáci tím stalo majstrom sveta prvýkrát od roku 1978, kedy triumfovala na domácom turnaji Argentína. Prvýkrát v histórii sa šampionátu zúčastnili národné tímy Jamajky, Japonska, Juhoafrickej republiky a Chorvátska, ktorého útočník Davor Šuker bol so šiestimi gólmi najlepším strelcom turnaja.
Výber hostiteľa a organizácia
Prezident Francúzskej futbalovej federácie (FFF) Fernand Sastre dlhodobo informoval FIFA o zámere Francúzska zorganizovať majstrovstvá sveta po tom, čo už turnaj v roku 1938 hostilo.[2]
2. júla 1992 po stretnutí v Zürichu v Švajčiarsku Výkonná rada FIFA vybrala Francúzsko ako hostiteľa turnaja. Francúzsko v konečnom hlasovaní porazilo Maroko 12 hlasov proti 7.[3][4] Švajčiarsko odstúpilo z kandidátky nakoľko nesplnilo požiadavky FIFA pre usporiadanie majstrovstiev. Vďaka tejto voľbe sa Francúzsko stalo treťou krajinou v histórii, ktorá dvakrát hostila majstrovstvá sveta, po Mexiku v roku 1986 a Taliansku v roku 1990. Francúzsko usporiadalo majstrovstvá prvýkrát v roku 1938. Anglicko, ktoré hostilo šampionát v roku 1966, patrilo medzi krajiny, ktoré sa pôvodne uchádzali aj o usporiadanie súťaže, ale odstúpili od kandidatúry na úkor majstrovstiev Európy v roku 1996.
| Výsledky hlasovania[5] | |||
|---|---|---|---|
| Kandidát | Hlasy | ||
 Francúzsko |
12 | ||
 Maroko |
7 | ||
4. júna 2015 Chuck Blazer v spolupráci s vyšetrovaním vedeným FBI a švajčiarskymi úradmi potvrdil, že on a ďalší členovia výkonného výboru FIFA boli počas volebného procesu podplatení za usporiadanie majstrovstiev sveta 1998 a 2010. Blazer povedal: „Pri výbere hostiteľa majstrovstiev sveta 1998 sme dostali úplatok.“ Keďže Francúzsko domácnosť nakoniec získalo, spočiatku sa predpokladalo, že úplatok pochádza z ich tábora, neskôr sa však zistilo, že platby prišli z marockej strany.[6][7][8]
Organizáciu majstrovstiev sveta 1998 teda delegovala FIFA na Francúzsku futbalovú federáciu. 10. novembra 1992 FFF vytvoril Francúzsky organizačný výbor (CFO), ktorý sa mal zaoberať všetkými aspektmi tejto akcie. Na čele výboru stáli dvaja spolupredsedovia: Fernand Sastre, bývalý prezident FFF a iniciátor francúzskej kandidatúry a Michel Platini, majster Európy z 1984.[9]
V rámci prípravy na organizáciu majstrovstiev sa v júni 1997 odohral vo Francúzsku priateľský turnaj Tournoi de France medzi Anglickom, Brazíliou, Franczúskom a Talianskom.[10]
Štadióny
Ponuka Francúzska hostiť svetové majstrovstvá bola založená na predpoklade jedného štadióna s kapacitou 80 000 divákov a 9 ďalších štadiónoch.[11] V júli 1992, kedy bolo rozhodnuté, že majstrovstvá usporiada Francúzsko nespĺňal kritéria FIFA žiaden štadión vo Francúzsku, najmä kritérium bezpečne usadiť 40 000 divákov.[11] Výstavba národného štadiónu bola spojená s viacerými kontroverznými otázkami, jeho umiestnenie bolo určené politikou, financiami a národnou symbolikou.[11] Výstavba štadióna začala v roku 1995 a dokončený bol v novembri 1997 a stál 2,67 miliardy frankov.[12]
Pôvodný zoznam lokalít štadiónov pozostával zo 14 miest.[11] Do finálneho výberu dostal prekvapivo prednosť Montpellier pred Štrasburgom.[11] Päť štadiónov (Stade Vélodrome v Marseille, Stade Municipal v Toulouse, Gerland v Lyone, Parc Lescure v Bordeaux a Parc des Princes v Paríži) hosťovalo už MS 1938. Celkom 10 francúzskych miest hostilo futbalový šampionát, najviac (15) zápasov sa odohralo v Paríži.
| Saint-Denis | Marseille | Paríž | Lens | Lyon |
|---|---|---|---|---|
| Stade de France | Stade Vélodrome | Parc des Princes | Stade Félix Bollaert | Stade de Gerland |
| Kapacita: 80 000 | Kapacita: 60 000 | Kapacita: 49 000 | Kapacita: 41 800 | Kapacita: 41 200 |
.jpg)
|
|
|
|
|
| Nantes | Toulouse | Saint-Étienne | Bordeaux | Montpellier |
| Stade de la Beaujoire | Stadium de Toulouse | Stade Geoffroy-Guichard | Parc Lescure | Stade de la Mosson |
| Kapacita: 38 500 | Kapacita: 37 000 | Kapacita: 36 000 | Kapacita: 35 200 | Kapacita: 33 900 |
|
|
|
|
|
Kvalifikácia
Žrebovanie kvalifikácie MS vo Francúzsku sa konalo 12. decembra 1995 v Musée du Louvre v Paríži.[13] Obhajca titulu (Brazília) a domáci usporiadateľ (Francúzsko) sa kvalifikovali automaticky, losovania sa nezúčastnili. Kvalifikačného cyklu sa zúčastnilo celkom 174 krajín zo šiestich rôznych futbalových konfederácií (o 24viac ako kvalifikačný cyklus na predchádzajúci šampionát v Taliansku v roku 1990). Z Európy sa do finálovej súťaže sa kvalifikovalo 14 krajín (okrem Francúzska). Po play-off skupinovej fázy sa automaticky kvalifikovalo desať národných tímov; deväť víťazov skupín a najlepší tím z druhého miesta. Ďalších osem finalistov po žrebovaní hralo každý s každým (jeden zápas doma a jeden vonku), potom sa na šampionát kvalifikovali štyria celkoví víťazi týchto zápasov.[14] Potom, čo bolo päť miest na záverečnom turnaji rezervovaných pre Konfederáciu CONMEBOL a CAF (futbalové konfederácie Južnej Ameriky a Afriky) a tri miesta boli vyhradené pre Konfederáciu CONCACAF (futbalová konfederácia zo Severnej a Južnej Ameriky, Strednej Ameriky a Karibiku). Víťaz kvalifikačného cyklu z Oceánie postúpil do medzikontinentálneho play-off proti druhému z ázijského kvalifikačného cyklu a víťaz tohto zápasu sa kvalifikoval na šampionát.
Na majstrovstvá sveta sa prvýkrát v histórii kvalifikovali štyri národné tímy: Chorvátsko, Jamajka, Japonsko a Južná Afrika. Posledným národným tímom, ktorý sa kvalifikoval na šampionát bol Irán po tom, čo 29. novembra 1997 v play-off porazil Austráliu.[15] Irán sa tak do finále kvalifikoval prvýkrát po roku 1978, kedy naposledy hrali aj tuniskí reprezentanti. Čile sa kvalifikovalo na turnaj prvýkrát od roku 1982 a Paraguaj a Dánsko prvýkrát od roku 1986. Rakúsko, Anglicko, Škótsko a Juhoslávia sa vrátili do súťaže po tom, čo vo svojej histórii nevystúpili len raz. Medzi mužstvami, ktoré sa nekvalifikovali, boli dvojnásobný majster sveta Uruguaj (druhýkrát za sebou) a Švédsko (ktoré na poslednom šampionáte v USA na treťom mieste). Rusko sa na turnaj nekvalifikovalo prvýkrát od roku 1978 (vtedy hralo ako Sovietsky zväz) potom, čo ich taliansky národný tím vyradil v play-off.[16]
Slovensko, ktoré v tom čase viedol Jozef Jankech na Majstrovstvá sveta nepostúpilo, vo svojej 6. kvalifikačnej skupine skončilo štvrté za Španielskom, Juhosláviou a Českom.[17]
Zostavy a žreb
Národné futbalové federácie museli do 16. mája 1998 nahlásiť zostavu dvadsiatichtroch hráčov, z ktorých traja musia byť brankári. Zo 704 hráčov, ktorí hrali na majstrovstvách sveta 447 vtedy hralo za európsky klub; 90 z nich hralo v Ázii, 67 v Južnej Amerike, 61 v Severnej a Strednej Amerike a 37 v Afrike. 75 hráčov hralo za kluby z Anglicka - o päť viac ako z Talianska a Španielska. Najviac hráčov z jedného klubu bolo z FC Barcelona (13).
Priemerný vek všetkých tímov bol 27 rokov a 8 mesiacov - o päť mesiacov starší ako na predchádzajúcom turnaji. Najmladším hráčom bol kamerunský útočník Samuel Eto’o, ktorý bol povolaný hrať za národný tím vo veku 17 rokov a 3 mesiace, a najstarším bol Jim Leighton zo Škótska vo veku 39 rokov a 11 mesiacov.[18]
Žreb sa konal 4. decembra 1997 v Marseille, mužstvá boli rozdelené do štyroch skupín podľa nasadenia. Najväčší ohlas získal kontroverzný súboj dvoch politických rivalov USA a Iránu.[19] S odstupom času prezident UEFA Michel Platini priznal, že žrebovanie bolo upravované, tak aby sa konalo finále domáceho Francúzska proti Brazílií.[20]
Nasadenie mužstiev v žrebovaní[21]:
| Prvý kôš | Druhý kôš | Tretí kôš | Štvrtý kôš |
|---|---|---|---|
|
Rozhodcovia a pravidlá
Na majstrovstvách sveta rozhodovalo celkovo 34 rozhodcov a 33 asistentov rozhodcov.[22] Keďže bol formát súťaže rozšírený na 32 zúčastnených krajín, na tomto šampionáte bolo o desať rozhodcov a o jedenásť funkcionárov viac ako na majstrovstvách sveta 1994 v USA.[22]
Novým pravidlom na Majstrovstvách v hre bolo pravidlo tzv. Zlatého gólu v predĺžení. To znamenalo, že mužstvo, ktoré ako prvé strelí gól v predĺžení sa automaticky stane víťazom zápasu.[23] Ďalším novým pravidlom bolo, že štvrtý rozhodca ukazoval na elektronickej tabuľke počet minút nastaveného času.[24]
Výsledky bojov v základných skupinách
V nasledujúcich tabuľkách:
- B = počet získaných bodov
- Z = počet odohratých zápasov
- V = počet víťazstiev
- R = počet remíz
- P = počet prehier
- GS = počet strelených gólov
- GI = počet inkasovaných gólov
- GR = rozdiel skóre (GS-GI)
- zelenou farbou zvýraznené mužstvá majú zabezpečený postup do osemfinále
- červenou farbou zvýraznené mužstvá nemôžu postúpiť do osemfinále
Skupina A
| Mužstvo | B | Z | V | R | P | GS | GI | GR |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Brazília
|
6 | 3 | 2 | 0 | 1 | 6 | 3 | +3 |
 Nórsko
|
5 | 3 | 1 | 2 | 0 | 5 | 4 | +1 |
| Maroko
|
4 | 3 | 1 | 1 | 1 | 5 | 5 | 0 |
 Škótsko
|
1 | 3 | 0 | 1 | 2 | 2 | 6 | -4 |
| 10. jún 1998 | Brazília
|
2 – 1 | Škótsko
|
Stade de France, Saint-Denis |
| 17:30 |  4. César Sampaio 73. Tom Boyd (vlastný)
|
(1:0) | 38. John Collins (z 11 m)
|
Divákov: 80 000 Rozhodca:  José María García-Aranda
|
| 10. jún 1998 | Maroko
|
2 – 2 | Nórsko
|
Stade de la Mosson, Montpellier |
| 21:00 | 38. Mustapha Hadji 59. Abdeljalil Hadda
|
(1-0) | 46. Youssef Chippo (vlastný) 60. Dan Eggen
|
Divákov: 29 800 Rozhodca:  Pirom Un-Prasert
|
| 16. jún 1998 | Škótsko
|
1 – 1 | Nórsko
|
Parc Lescure, Bordeaux |
| 17:30 | 66. Craig Burley
|
(1-1) | 46. Håvard Flo
|
Divákov: 31 800 Rozhodca:  László Vágner
|
| 16. jún 1998 | Brazília
|
3 – 0 | Maroko
|
Stade de la Beaujoire, Nantes |
| 21:00 | 9. Ronaldo 45+2. Rivaldo 50. Bebeto
|
(2-0) | Divákov: 35 500 Rozhodca:  Nikolaj Levnikov
|
| 23. jún 1998 | Brazília
|
1 – 2 | Nórsko
|
Stade Vélodrome, Marseille |
| 21:00 | 78. Bebeto
|
(0-0) | 83. Tore André Flo 88. Kjetil Rekdal (z 11 m)
|
Divákov: 55 000 Rozhodca:  Esfandiar Baharmast
|