Premier League
Založená
20. február 1992
Štát
Anglicko
Konfederácia
UEFA
Počet tímov
20
Úroveň divízie
1
Zostup do
EFL Championship
Domáce poháre
FA Cup FA Community Shield
Ligový pohár
EFL Cup
Medzinárodné poháre
Liga majstrov UEFA Európska liga UEFA Európska konferenčná liga UEFA
Súčasný víťaz
Manchester City (7. titul) (2022/23)
Najviac víťazstiev
Manchester United (13 titulov)
Najviac zápasov
Gareth Barry (652)
Najviac gólov
Alan Shearer (260)
TV partneri
Sky Sports, BT Sport, Amazon Prime Video (živé prenosy) Sky Sports, BBC Sport (zostrihy)
Webstránka
premierleague.com

Premier League, často označovaná ako anglická Premier League alebo EPL mimo Anglicka, je najvyššia divízia systému anglickej futbalovej ligy. Súťaži v nej 20 klubov, v systéme postupujúcich a zostupujúcich. Sezóny prebiehajú od augusta do mája, počas ktorej každý tím odohrá 38 zápasov (19 zápasov doma aj vonku). Väčšina zápasov sa hrá v sobotu a nedeľu popoludní.

Súťaž bola založená ako FA Premier League 20. februára 1992 na základe rozhodnutia klubov v Football League First Division odtrhnúť sa od Football League, ktorá bola založená v roku 1888, a využiť výhody lukratívnej dohody o televíznych právach. Táto dohoda mala v sezóne 2013/2014 na domácom trhu približne 1 miliardu GBP. Liga je spoločnosť, v ktorej členské kluby pôsobia ako akcionári a generuje 2,2 miliardy € ročne v domácich a medzinárodných televíznych právach. Klubom boli v sezóne 2016/2017 rozdelené príjmy z centrálnych platieb vo výške 2,4 miliardy GBP, pričom ďalším klubom English Football League (EFL) sa vyplatilo ďalších 343 miliónov GBP.^[1]

Premier League je najviac sledovaná športová liga na svete,^[2] vysiela sa na 212 územiach do 643 miliónov domácností a potenciálneho televízneho publika so 4,7 miliardami ľudí.

V sezóne 2018/2019 bola priemerná návštevnosť na zápas v Premier League 38 168,^[3] hneď po Bundeslige s 43 500 návštevou na zápas, zatiaľ čo celková účasť na všetkých zápasoch bola najvyššia zo všetkých líg s celkovým počtom 14 503 594.^[4] Premier League sa pravidelne umiestňuje na prvom mieste v ligovom koeficiente UEFA na základe výkonov v európskych súťažiach za posledných päť sezón.^[5]

Premier League je piatou najbohatšou profesionálnou športovou ligou po NFL, MLB a NBA na základe výnosov.^[6]

Od vzniku Premier League v roku 1992 v nej súťažilo 51 klubov: štyridsaťdeväť anglických a dva waleské kluby. Sedem z nich získalo titul: Manchester United (13), Manchester City (7), Chelsea (5), Arsenal (3), Blackburn Rovers (1), Leicester City (1) a Liverpool (1).^[7] Rekord v počte bodov v sezóne Premier League (100) dosiahol Manchester City v sezóne 2017/18.^[8]

Dejiny

Pôvod

Úpadok anglického futbalu

Napriek významným európskym úspechom v 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia zaznamenal anglický futbal koncom 80. rokov pokles úrovne. Štadióny sa rozpadali, priaznivci znášali zlé zariadenia futbalových štadiónov, chuligánstvo bolo na vzostupe a anglické kluby dostali po katastrofe na štadióne Heysel zákaz účasti v európskych súťažiach na päť rokov. Football League First Division, najvyššia úroveň anglického futbalu od roku 1888, zaostávala za ligami ako talianska Serie A a španielska La Liga a niekoľko špičkových anglických hráčov prestupovalo do zahraničia.

Na prelome 90. rokov začal trend klesať. Na Majstrovstvách sveta v roku 1990 dosiahlo Anglicko semifinále. UEFA, riadiaci orgán európskeho futbalu, zrušil v roku 1990 päťročný zákaz anglických klubov pre európske súťaže, čo viedlo k tomu, že Manchester United získal v roku 1991 Pohár víťazov pohárov UEFA. V januári 1990 bola po tragédií v Hillsborough uverejnená Taylorová správa o bezpečnostných štandardoch na štadiónoch, ktorá navrhla drahé vylepšenia na vytvorenie štadiónov na sedenie namiesto státia.

Transformácia klubov a televízne práva

V osemdesiatych rokoch sa veľké anglické kluby začali transformovať na obchodné podniky, pričom na správu klubu uplatňovali obchodné princípy s cieľom maximalizovať príjmy. Martin Edwards z Manchestru United, Irving Scholar z Tottenhamu Hotspur a David Dein z Arsenalu boli medzi lídrami v tejto transformácii. Komerčný imperatív viedol k tomu, že špičkové kluby sa snažili zvýšiť svoju moc a príjmy. Kluby v Division One hrozili, že sa odtrhnú od futbalovej ligy, a tak sa im v roku 1986 podarilo zvýšiť svoju hlasovaciu silu a získať priaznivejšiu finančnú dohodu, pričom v roku 1986 získali 50% podiel na všetkých televíznych a sponzorských príjmoch.

Žiadali, aby televízne spoločnosti platili viac za pokrytie futbalových zápasov, a príjmy z televízie narastali. Football League získala dvojročnú dohodu v roku 1986 vo výške 6,3 milióna GBP, ale do roku 1988 sa v dohode dohodnutej s ITV cena zvýšila na 44 miliónov GBP za štyri roky, pričom vedúce kluby získali 75% podiel.

Podľa Scholara, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach o televíznych právach, každý z klubov Division One dostal za televízne práva pred rokom 1986 len približne 25 000 GBP ročne, pri vyjednávaní v roku 1986 sa to zvýšilo na približne 50 000 GBP, potom v roku 1988 na 600 000 GBP.

Rokovania z roku 1988 boli vedené pod hrozbou odchodu desiatich klubov do podoby „superligy“, nakoniec sa nechali presvedčiť, aby zostali s najlepšími klubmi, ktoré prevzali leviu časť dohody. Rokovania tiež presvedčili väčšie kluby, že na to, aby získali dostatok hlasov, museli vziať celú Division One so sebou, namiesto menšej „superligy“. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa to veľké kluby opäť zamýšľali prelomiť, najmä po tom, keď museli financovať náklady na modernizáciu štadiónov, ako to navrhovala Taylorova správa.

Založenie Premier League

Odtrhnutie od Football League

V roku 1990 sa výkonný riaditeľ London Weekend Television (LWT) Greg Dyke stretol so zástupcami „veľkej päťky“ futbalových klubov v Anglicku (Manchester United, Liverpool, Tottenham, Everton a Arsenal) počas večere. Stretnutie malo pripraviť cestu na prestávku od Football League. Dyke veril, že pre LWT by bolo lukratívnejšie, keby sa v celoštátnej televízii objavili iba väčšie kluby v krajine a chcel zistiť, či by sa kluby zaujímali o väčší podiel peňazí z televíznych práv. Päť klubov s návrhom súhlasilo a rozhodli sa s ním pokračovať. Liga by však nemala dôveryhodnosť bez podpory futbalového zväzu, a tak David Dein z Arsenalu rokoval, aby zistil, či FA k tejto myšlienke pristúpi. FA v tom čase nemala priateľský vzťah s Football League a považovala to za spôsob oslabenia postavenia futbalovej ligy. FA vydala v júni 1991 správu Blueprint for the Future of Football, ktorá podporovala plán Premier League spolu s FA ako najvyššiu autoritu, ktorá by dohliadala na odtrhnutú ligu.

Vytvorenie Premier League

Na konci sezóny 1990/1991 bol predložený návrh na vytvorenie novej ligy, ktorá by celkovo priniesla do hry viac peňazí. Dohoda zakladajúcich členov, podpísaná 17. júla 1991 top-klubmi, stanovila základné princípy pre založenie FA Premier League. Novovytvorená najvyššia divízia by bola komerčne nezávislá od futbalovej asociácie a futbalovej ligy, čo by udelilo licenciu FA Premier League na rokovanie o svojich vlastných vysielacích a sponzorských dohodách. V tom čase sa argumentovalo tým, že dodatočný príjem by anglickým klubom umožnil konkurovať tímom v celej Európe. Aj keď Dyke zohral významnú úlohu pri vytváraní Premier League, Dyke a ITV pri výbere vysielacích práv stratili význam, pretože Sky vyhralo s ponukou 304 miliónov GBP na päť rokov.

V roku 1992 kluby Divison One masovo odstúpili od Football League a 27. mája 1992 sa vytvorila FA Premier League ako spoločnosť s ručením obmedzeným. To znamenalo rozpad 104-ročnej ligy, ktorá dovtedy fungovala so štyrmi divíziami; Premier League by fungovala s jedinou divíziou a Football League s tromi. Vo formáte súťaže nedošlo k žiadnym zmenám; rovnaký počet tímov súťažil v najvyššej divízii a postup a zostup medzi Premier League a novou prvou divíziou zostali rovnaké ako stará prvá a druhá divízia, pričom tri tímy z ligy zostúpili a tri do ligy postúpili.

Prvého ročníka Premier League v sezóne 1992/1993 sa zúčastnilo 22 klubov. Prvý gól novej súťaže strelil Brian Deane z Sheffieldu United v zápase proti Manchester United (2:1 pre Sheffield United). 22 zakladajúcich klubov novej Premier League boli: Arsenal, Aston Villa, Blackburn Rovers, Chelsea, Coventry City, Crystal Palace, Everton, Ipswich Town, Leeds United, Liverpool, Manchester City, Manchester United, Middlesbrough, Norwich City, Nottingham Forest, Oldham Athletic, Queens Park Rangers, Sheffield United, Sheffield Wednesday, Southampton, Tottenham Hotspur a Wimbledon.^[9]

Luton Town, Notts County a West Ham United boli tri tímy, ktoré zostúpili zo starej Division One na konci sezóny 1991/1992 a nezúčastnili sa úvodnej sezóny Premier League.

Dominancia "Top štvorky" (0. roky 21. storočia)

Jednou z významných čŕt Premier League v polovici 0. rokov 21. storočia bola dominancia tzv. „Top štvorky“ klubov: Arsenal, Chelsea, Liverpool a Manchester United. Počas tohto desaťročia ovládali prvé štyri miesta v tabuľke, čím si častokrát získali kvalifikáciu do Ligy majstrov UEFA.^[10]

Po sezóne 2003/2004 získal Arsenal prezývku "The Invincibles", pretože sa stal prvým klubom, ktorý dokončil sezónu Premier League bez toho, aby čo i len raz prehral. Do dnešného dňa sa to v Premier League nikomu inému nepodarilo.^[11]

Počas 0. rokov 21. storočia sa iba štyri tímy mimo „Veľkej štvorky“ dokázali kvalifikovať do Ligy majstrov: Leeds United (1999/2000), Newcastle United (2001/2002 a 2002/2003), Everton (2004/2005) a Tottenham Hotspur (2009/2010) - každý obsadil posledné miesto v tabuľke na kvalifikovanie sa do Ligy majstrov, s výnimkou Newcastle v sezóne 2002/2003, kedy skončil tretí.

V máji 2008 Kevin Keegan vyhlásil, že dominancia „top štvorky“ ohrozuje divíziu: „Táto liga je v nebezpečenstve, že sa stane jednou z najviac nudných zo všetkých veľkých líg na svete.“ Generálny riaditeľ Premier League Richard Scudamore na obranu uviedol: „Existuje veľa rôznych bitiek, ktoré prebiehajú v Premier League v závislosti od toho, či ste na vrchole, v strede alebo na spodku, čo ju robí zaujímavou.“

V rokoch 2005 až 2012 bol zástupca Premier League v siedmich z ôsmich finále Ligy majstrov, pričom do tejto fázy sa dostali iba kluby „Top štvorky“. Liverpool (2004/2005), Manchester United (2007/2008) a Chelsea (2011/2012) zvíťazili v súťaži počas tohto obdobia, pričom Arsenal (2005/2006), Liverpool (2006/2007), Chelsea (2007/2008) a Manchester United (2008/2009 a 2010/2011) prehrali finále Ligy majstrov. Leeds United bol v sezóne 2000/2001 jediným tímom, ktorý nebol medzi „top štvorkou“ a dosiahol semifinále Ligy majstrov.^[12]

Medzi sezónami 1999/2000 a 2009/2010 okrem toho štyri tímy Premier League dosiahli finále Pohára UEFA alebo Európskej ligy, pričom v sezóne 2001/2001 iba Liverpool dokázal zvíťaziť v týchto súťažiach. Arsenal (1999/2000), Middlesbrough (2005/2006) a Fulham (2009/2010) prehrali vo finále.

Aj keď dominancia veľkej štvorky sa po tomto období s nástupom Manchestru City a Tottenhamu znížila na určitú mieru, pokiaľ ide o všetky získané body v Premier League, zostávajú jasne v popredí. V počte celkových získaných bodov má Liverpool (2176 bodov) na 4. mieste náskok 329 bodov pred piatym Tottenhamom (1847 bodov).^[13]

Vznik „veľkej šestky“ (10. roky 21. storočia)

V nasledujúcich rokoch po roku 2009 došlo k posunu v štruktúre „top štvorky“, keď sa Tottenham Hotspur a Manchester City pravidelne pretláčali na prvé štyri miesta, čím sa „top štvorka“ zmenila na „veľkú šestku“. V sezóne 2009/2010 skončil Tottenham na štvrtom mieste a stal sa prvým tímom, ktorý prelomil prvú štvorku od Evertonu, ktorému sa to podarilo o päť rokov skôr. Kritika priepasti medzi elitnou skupinou „super klubov“ a väčšinou Premier League však pokračovala kvôli ich rastúcej schopnosti utrácať viac peňazí ako ostatné kluby Premier League. Manchester City získal titul v sezóne 2011/2012 a stal sa prvým klubom mimo skupiny "veľkej štvorky", ktorý vyhral od čias Blackburn Rovers v sezóne 1994/1995.

V nasledujúcich piatich sezónach po sezóne 2011/2012 sa Manchester United a Liverpool ocitli mimo najlepších štyroch trikrát, zatiaľ čo Chelsea skončila v sezóne 2015/2016 na 10. mieste. Arsenal skončil na 5. mieste v sezóne 2016/2017 a ukončil rekordný počet 20 po sebe idúcich ukončení sezóny na maximálne štvrtom mieste.

V sezóne 2015/2016 bola "top štvorka" od čias Evertonu v roku 2005 prvýkrát prekonaná tímom mimo "veľkej šestky". Leicester City bol prekvapivým víťaznom ligy, čím sa kvalifikovali do Ligy majstrov. ^[14]

Mimo ihriska má „veľká šestka“ významnú finančnú moc a vplyv, pričom tieto kluby tvrdia, že by mali mať nárok na väčší podiel na výnosoch z dôvodu väčšieho postavenia svojich klubov na celom svete a atraktívneho futbalu, ktorý chcú hrať. Odporcovia tvrdia, že rovnostárska štruktúra príjmov v Premier League pomáha udržiavať konkurenčnú ligu, ktorá je nevyhnutná pre jej budúci úspech.

Správa Deloitte Football Money League pre sezónu 2016/2017 poukázala na finančné rozdiely medzi skupinou „veľkej šestky“ a zvyškom ligy. Všetky tímy „veľkej šestky“ mali príjmy vyššie ako 350 miliónov €, pričom Manchester United mal najväčší príjem v lige na úrovni 676,3 milióna €. Leicester City bol z hľadiska výnosov najbližšie k skupine „veľkej šestky“ a zaznamenal v tejto sezóne tržbu 271,1 milióna € - vďaka účasti v Lige majstrov. Ôsmy najväčší generátor výnosov West Ham, ktorý nehral v európskej súťaži, mal tržby 213,3 milióna €, takmer polovicu klubu s piatym najväčším výnosom Liverpoolom (424,2 milióna €). Podstatná časť výnosov klubov do tej doby pochádzala z televíznych vysielacích obchodov, pričom najväčšie kluby z týchto obchodov čerpali od približne 150 miliónov GBP do takmer 200 miliónov GBP v sezóne 2016/2017. V správe Deloitte z roku 2019 boli všetky tímy „veľkej šestky“ v prvej desiatke najbohatších klubov na svete.

20. roky 21. storočia