Diego Maradona
Osobné údaje
Celé meno	Diego Armando Maradona
Dátum narodenia	30. október 1960
Miesto narodenia	Lanús, Argentína
Dátum úmrtia	25. november 2020 (60 rokov)
Miesto úmrtia	Tigre, Argentína
Výška	166 cm
Prezývka	El Diez, Pelusa, El Pibe de Oro
Pozícia	strelec stredopoliar stredný útočník
Mládežnícke kluby
1970 – 99	Argentinos Juniors
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1976 – 81 1981 – 82 1982 – 84 1984 – 90 1992 – 93 1993 1995 – 97 1976 – 1997	Argentinos Juniors Boca Juniors FC Barcelona SSC Neapol Sevilla FC Newell's Old Boys Boca Juniors Celkovo		166 (116) 042 0(28) 058 0(38) 259 (115) 029 00(7) 005 00(0) 011500(7) 588 (311)
Národné mužstvo
1977 – 94	Argentína		91 (34)
Tréner mužstiev
1994 1995 2008 – 2010	Mandiyú de Corrientes Racing Club Argentína
1 Zápasy a góly za profesionálny klub .  Futbalový portál

Diego Armando Maradona (* 30. október 1960, Lanús, Argentína – † 25. november 2020, Tigre, Argentína)^[1] bol argentínsky futbalista. Mnohými je považovaný za jedného z najlepších a najtalentovanejších svetových hráčov všetkých čias. Na oficiálnych stránkach FIFA bol zvolený s 93,6% za hráča storočia. S národným mužstvom Argentíny zvíťazil vo finále majstrovstiev sveta v roku 1986 v Mexiku a bol druhý na majstrovstvách sveta v roku 1990 v Taliansku.

Pochádzal z chudobnej štvrte a postupne sa z drsnejších pomerov vypracoval na futbalovú hviezdu. Maradona bol malého, zavalitého vzrastu. Jeho krátke silné nohy a nízko položené ťažisko mu dávali výhodu pri krátkom rýchlom behu; navyše mal veľký talent pre prácu s loptou. Jeho hra ľavou nohou bola natoľko kvalitná, že nemal konkurenciu. Doteraz je najlepší z hráčov futbalu.

Okrem obrovskej slávy a uznania mal tiež problémy v osobnom živote. Bol závislý od kokaínu a pohyboval sa v zločineckom podsvetí.

Osobný život

Diego Armando Maradona sa narodil 30. októbra 1960 na Poliklinike Evita v obci Lanús. Bolo to piate dieťa a prvý syn Diega Maradonu st. a Dalmy Salvadory Francovej. Vyrastal vo Villa Fiorito, chudobnej štvrti, ktorá sa nachádza na juhu Buenos Aires. Odmalička sa hrával s loptou, usiloval sa o útočnú hru a kritizoval vzrastajúci trend obranného catenaccia.

7. novembra 1989 si zobral za ženu Claudiu Villafañeovú, s ktorou má dve deti, Dalmu Nereu (* 1987) a Gianninu Dinoru (* 1989). V roku 2004 sa rozviedli. Maradona má nemanželského syna Diega Sinagru, ktorý je profesionálnym futbalistom.

Maradona podporoval ľavicové ideológie. Bol osobným priateľom Fidela Castra. Na ruke mal tetovanie Che Guevaru a podporoval venezuelského politika Huga Chavéza a jeho politickú ideológiu. Sám považuje svoj postoj za protiimperialistický. Zúčastnil sa aj demonštrácie proti Georgovi Bushovi.^[2]

Jeho športové úspechy boli počas jeho kariéry zatienené jeho závislosťou od drog. Od polovice 80. rokov až do roku 2004 bol závislý od kokaínu. Od ukončenia kariéry sa zhoršoval jeho zdravotný stav. V januári 2000, počas dovolenky v Uruguaji musel byť hospitalizovaný pre problémy so srdcom. Do roku 2005 naberal na váhe, trpel obezitou. 6. marca 2005 v Kolumbii podstúpil operáciu žalúdka, po ktorej sa jeho váha čiastočne upravila.^[3]

Zomrel na srdcový infarkt v Argentíne.^[4]

Hráčska kariéra

Klubová úroveň

Vo veku 10 rokov ho vybrali skauti klubu Argentinos Juniors, keď hrával za mestský klub Estrella Roja. Stal sa súčasťou juniorského tímu Argentinos Juniors, ktorý mal prezývku Los Cebollitas (Malé cibuľky). Ako 12-ročný hráč udivoval fanúšikov, keď počas polčasu futbalových zápasov ukazoval svoje schopnosti s loptou.^[5]

20. októbra 1976, desať dní pred oslavou svojich 16. narodením, debutoval v prvom mužstve Argentinos Juniors. Tu hral až do roku 1981, kedy prestúpil do Boca Juniors. Už nasledujúci ročník získal s klubom argentínsky ligový titul.

Po MS 1982 prestúpil do katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona, za vtedy rekordných, 5 miliónov libier.^[6] V roku 1983 získal v drese Barcelony, pod vedením trénera Césara Luisa Menottiho, pohár Copa del Rey a španielsky superpohár. Maradona tu však prežíval ťažké časy. Najskôr ochorel na hepatitídu a neskôr bol obeťou brutálneho faulu Andoniho Goikoetxeu, pri ktorom utrpel ťažkú zlomeninu nohy.^[7] Toto zranenie ohrozilo jeho kariéru, ale Maradonova fyzická sila a vôľa mu umožnili návrat na trávnik.^[6] Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa dostával často do konfliktu s manažmentom tímu a klubovým prezidentom Josepom Núñezom. Tieto konflikty vyústili do jeho požiadavky v roku 1984 prestúpiť z Barcelony.

V roku 1984 tak prestúpil do talianskeho klubu Serie A SSC Neapol za 6,9 milióna libier, čo bol ďalší prestupový rekord. V Neapole dosiahol vrchol svojej klubovej kariéry. Stal sa hviezdou a jeho pôsobenie znamenalo aj historicky najúspešnejšiu éru klubu. Ten dvakrát vyhral Serie (1986/87 a 1989/90) a dvakrát získal druhé miesto (1987/88 a 1988/89). K ďalším úspechom Maradonovej éry v Neapole patrí zisk Coppa Italia v roku 1987 a zisk Pohára UEFA v roku 1989. Maradona bol najlepším strelcom Serie A v roku 1988.

Počas pôsobenia v Neapole sa však prehĺbili jeho osobné problémy. Naďalej užíval kokaín a od klubu dostal pokutu 70 000 dolárov za meškanie a neúčasť na tréningoch. Ďalším škandálom bolo narodenia nemanželského syna a jeho vzťahy s neapolskou mafiou, Camorrou.

Po tom, čo neprešiel testom na kokaín dostal 15 mesačný zákaz činnosti a odišiel z Neapola. V sezóne 1992 – 93 sa stal hráčom FC Sevilla. Na trávnik tak nastúpil po dvoch rokoch prestávky v profesionálnom futbale. V roku 1993 sa stal hráčom Newell's Old Boys a v roku 1995 sa vrátil na dva roky do Boca Juniors.

Medzinárodná úroveň

V argentínskej reprezentácii debutoval už v roku 1977, keď mal iba 16 rokov. Keď mal 18, hral za Argentínu na Mládežníckych majstrovstvách sveta. Tento turnaj nakoniec Argentína vyhrala a Maradona bol vyhlásený za hviezdu turnaja. 2. júna 1979 strelil v zápase proti Škótsku svoj prvý reprezentačný gól.

Na MS 1982 odohral Maradona všetkých päť stretnutí. Argentínske mužstvo, ktoré bola obhajcom titulu, však v druhom kole podľahlo Brazílii a Taliansku, a bolo tak vyradené z turnaja.

Maradonova veľká reprezentačná chvíľa prišla na MS 1986 v Mexiku, kde ako kapitán viedol Argentínu až k víťazstvu. Bol dynamickým a dominantným hráčom turnaja. Jeho legenda vzrástla obzvlášť po strelení dvoch gólov vo štvrťfinálovom zápase proti Anglicku. Tento zápas sa hral v 4 roky po Vojne o Falklandy, takže napätie medzi oboma národmi bolo o to silnejšie. Opakovaný záber prvého Maradonovho gólu ukázal, že ho dosiahol rukou, no gól napriek tomu platil. Maradona uviedol, že tento gól bol „trochu Maradonova hlava a trochu božia ruka“.^[8] Stal sa známym ako „la mano de Dios“ („božia ruka“). Jeho druhý gól v tomto zápase zvolila FIFA za gól storočia. Maradona si prebral loptu na svojej polovici ihriska, prešiel polovicu ihriska, obišiel piatich anglických obrancov, anglického brankára a strelil loptu do brány. V ďalších zápasoch pokračoval vo výborných výkonoch a po víťazstve nad Západným Nemeckom doviedol Argentínu druhýkrát v histórii k titulu majstra sveta.

Na nasledujúcich majstrovstvách Italia '90 hral po zranení členku a už nebol takým dominantným hráčom. Celkovo sa však prebojoval s Argentínou do finále, kde však podľahla Západnému Nemecku po diskutabilnej penalte z 85. minúty 1 – 0. Na MS 1994 v USA hral len v dvoch zápasoch, neprešiel testom na efedrín. Maradona argumentoval, že efedrín sa v jeho krvi nachádzal ako dôsledok pitia energetického nápoja Rip Fuel, ktorý mu podával jeho osobný tréner.

Trénerská kariéra

Koncom roku 2008 sa stal reprezentačným trénerom Argentíny.^[9] Ako prvý na túto správu reagoval Carlos Tévez, ktorý sa vyjadril, že čo môže byť lepšou motiváciou ako trénovať pod Diegom,^[10] a poradil mu, nech myslí hlavou, a nie srdcom.^[11] Prvý zápas v pozícii trénera absolvoval v novembri toho istého roku proti Škótsku.^[12] Argentína vyhrala 1:0.^[13] Počas zápasu došlo k incidentu, pri ktorom sa ho jeden z fanúšikov Anglicka pokúsil zabiť mačetou za gól rukou,^{[pozn 1]} ktorý strelil vo štvrťfinále Majstrovstiev sveta 1986 medzi Anglickom a Argentínou.^[14]

V marci 2009 ho niektorí fanúšikovia klubu Boca Juniors obvinili zo zrady, keďže neinformoval priamo hráča klubu Juana Romána Riquelmeho o dôvodoch, pre ktoré ho nepozýva do reprezentácie, ale vyjadril sa len pre noviny. Podľa Riquelmeho, Maradona nezdvíhal telefón a jeho správanie sa ho veľmi dotklo. Preto sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru.^[15][16]

Maradona viedol Argentínu na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike, kde po štyroch víťazstvách mužstvo prehralo vo štvrťfinále s Nemeckom 4 – 0.^[17] 28. júla 2010 sa Argentínska futbalová federácia rozhodla ukončiť pôsobenie Maradonu ako reprezentačného trénera.^[18]

Poznámky

1. ↑ Gól známy ako Božia ruka.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Diego Maradona
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diego Maradona

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Diego Maradona na anglickej Wikipédii a Diego Armando Maradona na španielskej Wikipédii.