O rovnomennom okrese pozri Žiar nad Hronom (okres).

Žiar nad Hronom
mesto
Bývalý biskupský kaštieľ
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Vodný tok	Hron
Nadmorská výška	279 m n. m.
Súradnice	48°35′31″S 18°51′12″V / 48,5919444°S 18,8533333°V / 48.5919444; 18.8533333
Rozloha	39,09 km² (3 909 ha) [1]
Obyvateľstvo	16 879 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	431,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Primátor	Peter Antal[3] (nezávislý)
PSČ	965 01
ŠÚJ	516589
EČV (do r. 2022)	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Štefana Moyzesa 46 965 19 Žiar nad Hronom
E-mailová adresa	msu@ziar.sk
Telefón	045 / 678 71 20
Fax	045 / 678 71 55
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom
Webová stránka: ziar.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Žiar nad Hronom (hovorovo len Žiar; do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku. Leží na križovatke ciest spájajúcich Pohronie, Ponitrie a banské mestá (najmä Banskú Štiavnicu a Kremnicu) a preto sa v jeho blízkosti nachádzajú ruiny dvoch hradov (Šášov a Revište) a jeho okolie bolo miestom viacerých bojov proti Osmanom, protihabsburským povstaniam, počas SNP a druhej svetovej vojny. V súčasnosti je okrem iného centrom spravovanie hliníka a sídlom najväčších výrobných firiem Banskobystrického kraja.^[4]

Názov a erb

Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Už pred rokom 1237 bola obec známa ako miesto s mýtnicou. V roku 1237 bol prvýkrát doložený názov „Kríž Pána“ v pomaďarčenej forme ako „Cristur“ (neskoršie Kerestúr).^[5] Časť obce vtedy patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. V roku 1773 sa obec nazývala ako „Svätý Kríž" v rôznych jazykoch: Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiliges Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil na Fanum Sanctae Crucis, Szent Kereszt, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1786 sa mesto maďarsky nazývalo Szent Kerest, 1808 Szent – kerest, 1783 – 1888 Barsszentkerest (v preklade Tekovský svätý Kríž), 1892 – 1913 Garamszentkerest (po slovensky Hronský Svätý Kríž). Od roku 1920 je tu už slovenské pomenovanie Svätý Kríž a od roku 1927 Svätý Kríž nad Hronom.^[6] (Kerestúr bol v rokoch 1948 – 1954 názov obce Zemplínsky Svätý Kríž).^[7]

V máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka a hutnícky kombinát zmenil nielen život v obci ale aj jej názov. Vtedajší miestny národný výbor prijal už 29. augusta 1953 uznesenie na premenovanie mesta na Železnovo. Povereníctvo vnútra toto premenovanie, ani ďalšie návrhy (Šúšolie, Hronokov a pod.) neakceptovalo.^[6] Povereníctvo vnútra v úradných novinách zo 4. apríla 1955, so spätnou platnosťou, uviedlo: „Povereník vnútra zrušil doterajšie názvy podľa paragrafu 1, zákona 266/1920 Zb. a určil s platnosťou od 1. januára 1955 iné úradné názvy. V okrese Kremnica doterajší názov Svätý Kríž nad Hronom sa zrušuje a určuje sa nový názov Žiar nad Hronom.“^[6][8]

Ako erb sa používalo vyobrazenie kríža napríklad v kolopise na pečatidlách. Symbol kríža sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Nový erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov je od roku 1992 opäť v erbe mesta kríž. Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi.^[9]

Polohopis

Žiarska kotlina

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 2022 a dosahovala hodnotu 35,5 °C.

Vodné plochy

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona aj Lutilského potoka zaznamenaný výskyt rakov.

Dejiny

Prvé osídlenie

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.

Stredovek

Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.^[8]

Kráľovský hrad Šášov sa spomína v roku 1253 a hrad Revište sa spomína písomne v roku 1265. Hrady sú vzdialené od seba 18 km a sú na opačných stranách Hrona a ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám - najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice. Žiar je medzi týmito hradmi. V súčasnosti je odbočka z Pohronia na Ponitrie na výjazde diaľnice Žiar nad Hronom-západ, odbočka do Kremnice na výjazde Šášovské Podhradie a odbočka do Štiavnice na výjazde Hronská Breznica / Banská Štiavnica.^[10] Tieto tri výjazdy sú tiež vzdialené 18 km a Žiar je medzi nimi.

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti cisárske vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo protihabsburských povstalcov, dobytý. Oblasť sa z tohto obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Novšie dejiny

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyzes. Okresným mestom sa stáva v roku 1923. Štatút okresného mesta stratilo v roku 1928, no v roku 1960 ho opäť získalo.^[11] Súviselo to s reogranizáciou v bývalom Česko-Slovensku.

Počas Slovenského národného povstania sa mesto od 23. septembra do 5. októbra 1944 stalo dôležitým bodom obrany jednotiek III. Taktickej skupiny - podskupina Ipeľ 1. česko-slovenskej armády na Slovensku, ktorej úlohou bolo zabrániť prieniku nemeckých jednotiek ku Zvolenu a do centra povstania. Hlavné boje o mesto a okolie sa viedli od 3. do 5. októbra a dôležitú úlohu v nich zohrala strategická výšina Šibeničný vrch. ^[12] Počas bojov povstania v októbri 1944 a neskôr koncom marca 1945 nemeckí vojaci mesto vypálili. Zhorelo alebo bolo zničených celkom 260 domov.^[13] Mesto bolo okupované od 5. októbra 1944 do 1. apríla 1945, keď bolo oslobodené Červenou armádou. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.