Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal)
Konferencia	Východná
Divízia	Atlantická
Založený	4. december 1909
História	Montreal Canadiens 1910 – súčasnosť
Štadión	Bell Centre
Mesto	Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky	CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM)
Farby klubu	modrá, biela a červená
Vlastník	Geoff Molson
Generálny manažér	Kent Hughes
Tréner	Martin St. Louis
Kapitán	Nick Suzuki
Nižšie ligové pobočky	Laval Rocket (AHL) Trois-Rivières Lions (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu	1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93
Víťaz konferencie	1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21
Víťaz divízie	1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15

Montreal Canadiens^[1][2] (slovenská výslovnosť ^[1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.^[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).^[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.^[5]

Názvy

• oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien^[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.^[7]
• skratka: CHC^[7]
• známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens^[6]
• logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)^[6]
• franc. Les Canadiens de Montréal
• angl. Montreal Canadiens

História

Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.^[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.^[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.^[8]

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).^[10]

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.^[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy^[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.^[13]

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.^[14]

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.^[15]

Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06 a Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07

Symboly klubu

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder

Stav k sezóne 2023-2024

#	Nat	Hráč	Pozícia	Strela	Výška	Váha	Rok narodenia	Kontrakt do:
34		Jake Allen	G	Ľavá	188	90	1990	24/25
35		Samuel Montembeault	G	Ľavá	191	90	1996	23/24
30		Cayden Primeau	G	Ľavá	191	92	1999	24/25
52		Justin Barron	O	Pravá	188	91	2001	23/24
21		Kaiden Guhle	O	Ľavá	188	93	2002	24/25
54		Jordan Harris	O	Ľavá	180	86	2000	24/25
26		Jonathan Kovacevic	O	Pravá	195	99	1997	24/25
8		Mike Matheson (A)	O	Ľavá	188	85	1994	25/26
58		David Savard	O	Pravá	185	106	1990	24/25
6		Chris Wideman	O	Pravá	178	82	1990	23/24
72		Arber Xhekaj	O	Ľavá	193	108	2001	23/24
17		Josh Anderson	PK/LK	Pravá	191	100	1994	26/27
40		Joel Armia	PK	Pravá	192	99	1993	24/25
22		Cole Caufield	PK/LK	Pravá	170	79	2001	30/31
77		Kirby Dach	C	Pravá	193	96	2001	25/26
28		Christian Dvorak	C/LK	Ľavá	185	91	1996	24/25
71		Jake Evans	PK/C	Pravá	183	84	1996	24/25
11		Brendan Gallagher (A)	PK	Pravá	174	83	1992	26/27
49		Rafaël Harvey-Pinard	LK	Ľavá	175	83	1999	24/25
91		Sean Monahan	C	Ľavá	185	91	1994	23/24
15		Alex Newhook	C/LK	Ľavá	178	86	2001	26/27
70		Tanner Pearson	LK	Ľavá	185	91	1992	23/24
55		Michael Pezzetta	C/LK	Ľavá	185	98	1998	24/25
20		Juraj Slafkovský	LK	Ľavá	191	108	2004	24/25
14		Nick Suzuki (C)	C	Pravá	180	93	1999	29/30
56		Jesse Ylönen	PK	Pravá	186	86	1999	23/24

Sezóny a rekordy

Výsledky

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna	Z	V	P	PvP	NG	IG	B	TM	Koniec	Play-off
2010/2011	82	44	30	8	216	209	96		2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)
2011/2012	82	31	35	16	212	226	78		5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off
2012/20131	48	29	14	5	149	126	63		1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators) Zdroj:18 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Montreal Canadiens  Vysledky hladania: 2  V kádri klubu NHL Montreal Canadiens sa v sezóne 2006-07 objavili nasledujúci hráči: Káder v závere sezóny K 15. aprílu 2007. (pred play-off) Brankári # Hráč Chytá Získaný v roku Miesto narodenia 30 David Aebischer Ľ 2006 Fribourg, Švajčiarsko 39 Cristobal Huet (Zranený) Ľ 2004 Saint-Martin-d'Hères, Francúzsko 41 Jaroslav Halák Ľ 2003 Bratislava, Česko-Slovensko 49 Michael Leighton Ľ 2007 Petrolia, Ontário Obrancovia # Hráč Strieľa Získaný v roku Miesto narodenia 6 Janne Niinimaa Ľ 2006 Raahe, Fínsko 8 Mike Komisarek P 2001 West Islip, New York 25 Mathieu Dandenault P 2005 Sherbrooke, Quebec 26 Josh Gorges Ľ 2007 Kelowna, Britská Kolumbia 32 Mark Streit Ľ 2004 Englisberg, Švajčiarsko 44 Sheldon Souray - A Ľ 2000 Elk Point, Alberta 51 Francis Bouillon Ľ 2002 New York City, New York 79 Andrej Markov Ľ 1998 Voskresensk, ZSSR Útočníci # Hráč Pozícia Strieľa Získaný v roku Miesto narodenia 11 Saku Koivu - C C Ľ 1993 Turku, Fínsko 14 Radek Bonk C Ľ 2004 Krnov, Česko-Slovensko 15 Sergej Samsonov (Zranený) ĽK P 2006 Moskva, ZSSR 20 Mike Johnson PK P 2006 Scarborough, Ontário 21 Christopher Higgins C Ľ 2002 Smithtown, New York 22 Steve Begin ĽK Ľ 2003 Trois-Rivières, Quebec 27 Alexej Kovaľov - A PK Ľ 2004 Togliatti, ZSSR 35 Tomáš Plekanec C Ľ 2001 Kladno, Česko-Slovensko 40 Maxim Lapierre C P 2003 Saint-Léonard, Quebec 42 Alexander Perežogin PK Ľ 2001 Ust-Kamenogorsk, ZSSR 46 Andrej Kosticyn ĽK Ľ 2003 Novopolotsk, ZSSR 57 Garth Murray ĽK Ľ 2005 Regina, Saskatchewan 73 Michael Ryder PK P 1998 Bonavista, Newfoundland 84 Guillaume Latendresse PK Ľ 2005 Sainte-Catherine, Quebec Trénerom bol bývalý kanadský hokejista Guy Carbonneau a manažérom bol Bob Gainey. V sezóne 2006-07 odohrali v drese Canadiens zápasy aj [1]: obranca Craig Rivet, ktorý neskôr prestúpil do San José Sharks útočník Aaron Downey, odohral za Montreal 21 zápasov v ktorých strelil 1 gól útočník Duncan Milroy, odohral 5 zápasov, väčšinu sezóny nastupoval v drese Hamiltonu útočník Michail Grabovskij, za Montreal odohral 3 zápasy Referencie ↑ http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/teams/0000452007.html Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. "> V kádri klubu NHL Montreal Canadiens sa v sezóne 2006-07 objavili nasledujúci hráči: Káder v závere sezóny K 15. aprílu 2007. (pred play-off) Brankári # Hráč Chytá Získaný v roku Miesto narodenia 30 David Aebischer Ľ 2006 Fribourg, Švajčiarsko 39 Cristobal Huet (Zranený) Ľ 2004 Saint-Martin-d'Hères, Francúzsko 41 Jaroslav Halák Ľ 2003 Bratislava, Česko-Slovensko 49 Michael Leighton Ľ 2007 Petrolia, Ontário Obrancovia # Hráč Strieľa Získaný v roku Miesto narodenia 6 Janne Niinimaa Ľ 2006 Raahe, Fínsko 8 Mike Komisarek P 2001 West Islip, New York 25 Mathieu Dandenault P 2005 Sherbrooke, Quebec 26 Josh Gorges Ľ 2007 Kelowna, Britská Kolumbia 32 Mark Streit Ľ 2004 Englisberg, Švajčiarsko 44 Sheldon Souray - A Ľ 2000 Elk Point, Alberta 51 Francis Bouillon Ľ 2002 New York City, New York 79 Andrej Markov Ľ 1998 Voskresensk, ZSSR Útočníci # Hráč Pozícia Strieľa Získaný v roku Miesto narodenia 11 Saku Koivu - C C Ľ 1993 Turku, Fínsko 14 Radek Bonk C Ľ 2004 Krnov, Česko-Slovensko 15 Sergej Samsonov (Zranený) ĽK P 2006 Moskva, ZSSR 20 Mike Johnson PK P 2006 Scarborough, Ontário 21 Christopher Higgins C Ľ 2002 Smithtown, New York 22 Steve Begin ĽK Ľ 2003 Trois-Rivières, Quebec 27 Alexej Kovaľov - A PK Ľ 2004 Togliatti, ZSSR 35 Tomáš Plekanec C Ľ 2001 Kladno, Česko-Slovensko 40 Maxim Lapierre C P 2003 Saint-Léonard, Quebec 42 Alexander Perežogin PK Ľ 2001 Ust-Kamenogorsk, ZSSR 46 Andrej Kosticyn ĽK Ľ 2003 Novopolotsk, ZSSR 57 Garth Murray ĽK Ľ 2005 Regina, Saskatchewan 73 Michael Ryder PK P 1998 Bonavista, Newfoundland 84 Guillaume Latendresse PK Ľ 2005 Sainte-Catherine, Quebec Trénerom bol bývalý kanadský hokejista Guy Carbonneau a manažérom bol Bob Gainey. V sezóne 2006-07 odohrali v drese Canadiens zápasy aj [1]: obranca Craig Rivet, ktorý neskôr prestúpil do San José Sharks útočník Aaron Downey, odohral za Montreal 21 zápasov v ktorých strelil 1 gól útočník Duncan Milroy, odohral 5 zápasov, väčšinu sezóny nastupoval v drese Hamiltonu útočník Michail Grabovskij, za Montreal odohral 3 zápasy Referencie ↑ http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/teams/0000452007.html Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.  Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal) Konferencia Východná Divízia Atlantická Založený 4. december 1909 História Montreal Canadiens 1910 – súčasnosť Štadión Bell Centre Mesto Montreal, Quebec Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM) Farby klubu modrá, biela a červená                Vlastník Geoff Molson Generálny manažér Kent Hughes Tréner Martin St. Louis Kapitán Nick Suzuki Nižšie ligové pobočky Laval Rocket (AHL) Trois-Rivières Lions (ECHL) Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 Montreal Canadiens[1][2] (slovenská výslovnosť [1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[5] Názvy oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.[7] skratka: CHC[7] známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens[6] logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)[6] franc. Les Canadiens de Montréal angl. Montreal Canadiens História Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom. V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off. Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena. 1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov. Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy. V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby. 1967 – 1986: Expanzia NHL Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka). V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní. V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu. V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks. Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman. Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu. Od roku 1986 – moderná NHL V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup. V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.[8] 11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).[10] Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale. Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes. Posledné sezóny 13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[13] Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.[14] V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[15] Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06 a Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07 Symboly klubu Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917. Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'. Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos. Súčasný káder Stav k sezóne 2023-2024 # Nat Hráč Pozícia Strela Výška Váha Rok narodenia Kontrakt do: 34 Jake Allen G Ľavá 188 90 1990 24/25 35 Samuel Montembeault G Ľavá 191 90 1996 23/24 30 Cayden Primeau G Ľavá 191 92 1999 24/25 52 Justin Barron O Pravá 188 91 2001 23/24 21 Kaiden Guhle O Ľavá 188 93 2002 24/25 54 Jordan Harris O Ľavá 180 86 2000 24/25 26 Jonathan Kovacevic O Pravá 195 99 1997 24/25 8 Mike Matheson (A) O Ľavá 188 85 1994 25/26 58 David Savard O Pravá 185 106 1990 24/25 6 Chris Wideman O Pravá 178 82 1990 23/24 72 Arber Xhekaj O Ľavá 193 108 2001 23/24 17 Josh Anderson PK/LK Pravá 191 100 1994 26/27 40 Joel Armia PK Pravá 192 99 1993 24/25 22 Cole Caufield PK/LK Pravá 170 79 2001 30/31 77 Kirby Dach C Pravá 193 96 2001 25/26 28 Christian Dvorak C/LK Ľavá 185 91 1996 24/25 71 Jake Evans PK/C Pravá 183 84 1996 24/25 11 Brendan Gallagher (A) PK Pravá 174 83 1992 26/27 49 Rafaël Harvey-Pinard LK Ľavá 175 83 1999 24/25 91 Sean Monahan C Ľavá 185 91 1994 23/24 15 Alex Newhook C/LK Ľavá 178 86 2001 26/27 70 Tanner Pearson LK Ľavá 185 91 1992 23/24 55 Michael Pezzetta C/LK Ľavá 185 98 1998 24/25 20 Juraj Slafkovský LK Ľavá 191 108 2004 24/25 14 Nick Suzuki (C) C Pravá 180 93 1999 29/30 56 Jesse Ylönen PK Pravá 186 86 1999 23/24 Sezóny a rekordy Výsledky Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty Sezóna Z V P PvP NG IG B TM Koniec Play-off 2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins) 2011/2012 82 31 35 16 212 226 78 5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off 2012/20131 48 29 14 5 149 126 63 1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators) Zdroj:18 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. "> Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal) Konferencia Východná Divízia Atlantická Založený 4. december 1909 História Montreal Canadiens 1910 – súčasnosť Štadión Bell Centre Mesto Montreal, Quebec Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM) Farby klubu modrá, biela a červená                Vlastník Geoff Molson Generálny manažér Kent Hughes Tréner Martin St. Louis Kapitán Nick Suzuki Nižšie ligové pobočky Laval Rocket (AHL) Trois-Rivières Lions (ECHL) Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 Montreal Canadiens[1][2] (slovenská výslovnosť [1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[5] Názvy oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.[7] skratka: CHC[7] známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens[6] logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)[6] franc. Les Canadiens de Montréal angl. Montreal Canadiens História Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom. V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off. Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena. 1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov. Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy. V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby. 1967 – 1986: Expanzia NHL Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka). V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní. V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu. V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks. Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman. Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu. Od roku 1986 – moderná NHL V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup. V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.[8] 11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).[10] Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale. Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes. Posledné sezóny 13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[13] Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.[14] V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[15] Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06 a Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07 Symboly klubu Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917. Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'. Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos. Súčasný káder Stav k sezóne 2023-2024 # Nat Hráč Pozícia Strela Výška Váha Rok narodenia Kontrakt do: 34 Jake Allen G Ľavá 188 90 1990 24/25 35 Samuel Montembeault G Ľavá 191 90 1996 23/24 30 Cayden Primeau G Ľavá 191 92 1999 24/25 52 Justin Barron O Pravá 188 91 2001 23/24 21 Kaiden Guhle O Ľavá 188 93 2002 24/25 54 Jordan Harris O Ľavá 180 86 2000 24/25 26 Jonathan Kovacevic O Pravá 195 99 1997 24/25 8 Mike Matheson (A) O Ľavá 188 85 1994 25/26 58 David Savard O Pravá 185 106 1990 24/25 6 Chris Wideman O Pravá 178 82 1990 23/24 72 Arber Xhekaj O Ľavá 193 108 2001 23/24 17 Josh Anderson PK/LK Pravá 191 100 1994 26/27 40 Joel Armia PK Pravá 192 99 1993 24/25 22 Cole Caufield PK/LK Pravá 170 79 2001 30/31 77 Kirby Dach C Pravá 193 96 2001 25/26 28 Christian Dvorak C/LK Ľavá 185 91 1996 24/25 71 Jake Evans PK/C Pravá 183 84 1996 24/25 11 Brendan Gallagher (A) PK Pravá 174 83 1992 26/27 49 Rafaël Harvey-Pinard LK Ľavá 175 83 1999 24/25 91 Sean Monahan C Ľavá 185 91 1994 23/24 15 Alex Newhook C/LK Ľavá 178 86 2001 26/27 70 Tanner Pearson LK Ľavá 185 91 1992 23/24 55 Michael Pezzetta C/LK Ľavá 185 98 1998 24/25 20 Juraj Slafkovský LK Ľavá 191 108 2004 24/25 14 Nick Suzuki (C) C Pravá 180 93 1999 29/30 56 Jesse Ylönen PK Pravá 186 86 1999 23/24 Sezóny a rekordy Výsledky Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty Sezóna Z V P PvP NG IG B TM Koniec Play-off 2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins) 2011/2012 82 31 35 16 212 226 78 5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off 2012/20131 48 29 14 5 149 126 63 1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators) Zdroj:18 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Stránky 1 domov Navigácia: National Hockey League > Hokejové kluby NHL > Anaheim Ducks Arizona Coyotes Bývalé kluby NHL Boston Bruins Buffalo Sabres Calgary Flames Carolina Hurricanes Chicago Blackhawks Colorado Avalanche Columbus Blue Jackets Dallas Stars Detroit Red Wings Edmonton Oilers Florida Panthers Hokejisti podľa klubu NHL Los Angeles Kings Minnesota Wild Montreal Canadiens Nashville Predators New Jersey Devils New York Islanders New York Rangers NHL csapatok Ottawa Senators Philadelphia Flyers Phoenix Coyotes Pittsburgh Penguins San José Sharks Seattle Kraken St. Louis Blues Tampa Bay Lightning Toronto Maple Leafs Utah Hockey Club Vancouver Canucks Vegas Golden Knights Washington Capitals Winnipeg Jets Príbuzné výrazy: Anaheim Ducks Arizona Coyotes Boston Bruins Buffalo Sabres Calgary Flames Carolina Hurricanes Chicago Blackhawks Colorado Avalanche Columbus Blue Jackets Dallas Stars Detroit Red Wings Edmonton Oilers Florida Panthers Los Angeles Kings Minnesota Wild Montreal Canadiens Nashville Predators New Jersey Devils New York Islanders New York Rangers Ottawa Senators Ottawa Senators (pôvodný) Philadelphia Flyers Pittsburgh Penguins San Jose Sharks Seattle Kraken St. Louis Blues Tampa Bay Lightning Toronto Maple Leafs Utah (Klub NHL) Utah Hockey Club Vancouver Canucks Vegas Golden Knights Washington Capitals Winnipeg Jets Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.