Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov! Zásady ochrany osobných údajov. Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím
FC Spartak Trnava je slovenskýfutbalový klub z Trnavy, päťnásobný majster Česko-Slovenska a majster Slovenska zo sezóny 2017/18. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, osemkrát Slovenský pohár a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže EPM (dnes Liga majstrov UEFA), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s Ajaxom Amsterdam. Spolu s MŠK Žilina je najstabilnejším účastníkom novodobej slovenskej ligy - zúčastnil sa 19 z 20 ročníkov. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Spartak Trnava je klub s najväčšou fanúšikovskou základňou. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho.
História
História futbalu v Trnave
História futbalu v Trnave má svoje korene už v období Rakúsko-Uhorska. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po Prvej svetovej vojne, keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej City Areny. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy.
19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8.
Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do Francúzska, Portugalska a Španielska. V Bilbau sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.
V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy Fero Bolček a Anton Malatinský.
Fúzia mestských rivalov
Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí SNP bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za Slovensko. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.
V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.
Spartak Trnava
V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do Stredoeurópskeho pohára. 1. zápas odohral Spartak na Tehelnom poli proti talianskemuAS Rím. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo Slovana. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil Juraj Kadlec, ktorý išiel študovať za kňaza do Vatikánu. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj ŠTB. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval Jozef Adamec do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na majstrovstvách sveta v Čile striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy.
Malatinského éra
V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner Anton Malatinský. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom Gerykom, mladým Kunom a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so Slovnaftom Bratislava 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru Karol Dobiáš, Vlado Hagara a Adam Farkaš. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica Sparta a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, Lazio a Fiorentinu dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v Edene proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad Trenčínom sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.
Medzi najlepšími európskymi klubmi
Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením Jána Hucka prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal grécky klub AEK Atény. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v Aténach sa klub dostal medzi najlepších štyroch v Európe. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako AC Miláno, Ajax Amsterdam či Manchester United. V semifinále ho čakal holandský velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou.
Posledné úspechy
Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na Galatasaray. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil Valerián Švec. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila Plzeň 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v Prešove a Trnavčania tak mohli v Nitre začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad Třincom 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na ME v Juhoslávii, kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej ČSSR. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do Bohemiansu. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil zánik Česko-Slovenska.
Titul bol blízko
Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou 1995/96 keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil Humenné. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z Námestova doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, Jaro Hrabal stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo Vranove podľahol Humennému 1–2. V sezóne 1996/97 bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v Bardejove ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v Rimavskej Sobote, kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za 1. FC Košice. V nasledujúcej sezóne trénera Peczeho nahradil Dušan Galis a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy.
Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu 2002/03 začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-Šuran opäť rozruch. Sezónu 2005/06 poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad Artmediou 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu 2008/09 začal na poste trénera SrbVladimír Vermezović, ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne 2011/12 Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou.
Titul po 45-tich rokoch
Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera Nestora El Maestra získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny 2017/18 po víťazstve nad Dunajskou Stredou[1]. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov[2]. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v katedrále sv. Jána Krstiteľa[3]. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA, kde obsadili nepostupové 3. miesto.
Zdroj:17 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
FC Spartak Trnava je slovenskýfutbalový klub z Trnavy, päťnásobný majster Česko-Slovenska a majster Slovenska zo sezóny 2017/18. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, osemkrát Slovenský pohár a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže EPM (dnes Liga majstrov UEFA), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s Ajaxom Amsterdam. Spolu s MŠK Žilina je najstabilnejším účastníkom novodobej slovenskej ligy - zúčastnil sa 19 z 20 ročníkov. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Spartak Trnava je klub s najväčšou fanúšikovskou základňou. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho.
História
História futbalu v Trnave
História futbalu v Trnave má svoje korene už v období Rakúsko-Uhorska. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po Prvej svetovej vojne, keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej City Areny. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy.
19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8.
Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do Francúzska, Portugalska a Španielska. V Bilbau sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.
V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy Fero Bolček a Anton Malatinský.
Fúzia mestských rivalov
Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí SNP bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za Slovensko. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.
V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.
Spartak Trnava
V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do Stredoeurópskeho pohára. 1. zápas odohral Spartak na Tehelnom poli proti talianskemuAS Rím. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo Slovana. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil Juraj Kadlec, ktorý išiel študovať za kňaza do Vatikánu. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj ŠTB. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval Jozef Adamec do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na majstrovstvách sveta v Čile striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy.
Malatinského éra
V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner Anton Malatinský. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom Gerykom, mladým Kunom a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so Slovnaftom Bratislava 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru Karol Dobiáš, Vlado Hagara a Adam Farkaš. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica Sparta a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, Lazio a Fiorentinu dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v Edene proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad Trenčínom sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.
Medzi najlepšími európskymi klubmi
Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením Jána Hucka prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal grécky klub AEK Atény. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v Aténach sa klub dostal medzi najlepších štyroch v Európe. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako AC Miláno, Ajax Amsterdam či Manchester United. V semifinále ho čakal holandský velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou.
Posledné úspechy
Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na Galatasaray. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil Valerián Švec. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila Plzeň 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v Prešove a Trnavčania tak mohli v Nitre začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad Třincom 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na ME v Juhoslávii, kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej ČSSR. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do Bohemiansu. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil zánik Česko-Slovenska.
Titul bol blízko
Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou 1995/96 keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil Humenné. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z Námestova doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, Jaro Hrabal stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo Vranove podľahol Humennému 1–2. V sezóne 1996/97 bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v Bardejove ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v Rimavskej Sobote, kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za 1. FC Košice. V nasledujúcej sezóne trénera Peczeho nahradil Dušan Galis a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy.
Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu 2002/03 začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-Šuran opäť rozruch. Sezónu 2005/06 poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad Artmediou 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu 2008/09 začal na poste trénera SrbVladimír Vermezović, ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne 2011/12 Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou.
Titul po 45-tich rokoch
Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera Nestora El Maestra získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny 2017/18 po víťazstve nad Dunajskou Stredou[1]. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov[2]. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v katedrále sv. Jána Krstiteľa[3]. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA, kde obsadili nepostupové 3. miesto.
Zdroj:17 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.">
FC Spartak Trnava je slovenskýfutbalový klub z Trnavy, päťnásobný majster Česko-Slovenska a majster Slovenska zo sezóny 2017/18. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, osemkrát Slovenský pohár a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže EPM (dnes Liga majstrov UEFA), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s Ajaxom Amsterdam. Spolu s MŠK Žilina je najstabilnejším účastníkom novodobej slovenskej ligy - zúčastnil sa 19 z 20 ročníkov. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Spartak Trnava je klub s najväčšou fanúšikovskou základňou. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho.
História
História futbalu v Trnave
História futbalu v Trnave má svoje korene už v období Rakúsko-Uhorska. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po Prvej svetovej vojne, keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej City Areny. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy.
19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8.
Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do Francúzska, Portugalska a Španielska. V Bilbau sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.
V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy Fero Bolček a Anton Malatinský.
Fúzia mestských rivalov
Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí SNP bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za Slovensko. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.
V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.
Spartak Trnava
V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do Stredoeurópskeho pohára. 1. zápas odohral Spartak na Tehelnom poli proti talianskemuAS Rím. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo Slovana. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil Juraj Kadlec, ktorý išiel študovať za kňaza do Vatikánu. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj ŠTB. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval Jozef Adamec do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na majstrovstvách sveta v Čile striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy.
Malatinského éra
V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner Anton Malatinský. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom Gerykom, mladým Kunom a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so Slovnaftom Bratislava 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru Karol Dobiáš, Vlado Hagara a Adam Farkaš. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica Sparta a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, Lazio a Fiorentinu dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v Edene proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad Trenčínom sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.
Medzi najlepšími európskymi klubmi
Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením Jána Hucka prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal grécky klub AEK Atény. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v Aténach sa klub dostal medzi najlepších štyroch v Európe. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako AC Miláno, Ajax Amsterdam či Manchester United. V semifinále ho čakal holandský velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou.
Posledné úspechy
Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na Galatasaray. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil Valerián Švec. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila Plzeň 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v Prešove a Trnavčania tak mohli v Nitre začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad Třincom 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na ME v Juhoslávii, kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej ČSSR. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do Bohemiansu. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil zánik Česko-Slovenska.
Titul bol blízko
Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou 1995/96 keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil Humenné. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z Námestova doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, Jaro Hrabal stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo Vranove podľahol Humennému 1–2. V sezóne 1996/97 bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v Bardejove ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v Rimavskej Sobote, kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za 1. FC Košice. V nasledujúcej sezóne trénera Peczeho nahradil Dušan Galis a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy.
Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu 2002/03 začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-Šuran opäť rozruch. Sezónu 2005/06 poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad Artmediou 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu 2008/09 začal na poste trénera SrbVladimír Vermezović, ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne 2011/12 Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou.
Titul po 45-tich rokoch
Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera Nestora El Maestra získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny 2017/18 po víťazstve nad Dunajskou Stredou[1]. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov[2]. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v katedrále sv. Jána Krstiteľa[3]. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA, kde obsadili nepostupové 3. miesto.
Zdroj:17 Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Derby zápas na Tehelnom poli, domovskom štadióne Slovana
Prvé derby najväčších slovenských rivalov sa hralo 21. marca1926 v Trnave. Prvýkrát nastúpili proti sebe kluby Rapid Trnava v červeno.čiernych farbách a ŠK Bratislava v bielo.modrých. Rapid Trnava vyhral 3:1.
Futbalová rivalita sa začala v roku 1942, keď trnavské krídlo František Masarovič prestúpil do ŠK Bratislava, aj napriek nesúhlasu Rapidu.
II. svetová vojna
TŠS Trnava vyhrala v roku 1944 provizórne majstrovstvá oblasti, 2. skončil ŠK Bratislava.
Československá liga
V roku 1950 požiadal Anton Malatinský o uvoľnenie do ŠK Bratislava, nasledoval ho Benedikovič. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.
1952 TŠS Kovosmalt Trnava mení názov na Spartak Kovosmalt Trnava.
1960 - prvé stretnutie SEP hrala Trnava na Tehelnom poli pred 50 000 divákmi proti AS Roma a vyhrali 2:0. Aj napriek večnej rivalite fandili Spartaku aj slovanisti. Odvetu v Ríme prehrali 0:1.
17. marec1968 - preplnený štadión neudrží nápor divákov a v 29. minúte zápasu Spartak - Slovan praská bariéra, ľudia sa rútia do ihriska. Bilancia: niekoľko zranených a dohra za zeleným stolom, ktorá ešte viac prehĺbila rivalitu.
Samostatné Slovensko
11. september1993 Prvé derby po rozdelení česko-slovenskej federácie sa skončilo výhrou Slovana 3:1. Zaujímavosťou je, že Trnava získala zo Slovana na hosťovanie Borisa Kitku. Podmienkou však bolo, že na tento zápas nenastúpi.
17. november1996 - vôbec najvyššia návšteva v slovenskej lige - 22 354 divákov. Slovan vyhral 3:1. Tento ligový rekord bol prekonaný *3. Marca 2019 návštevou na novom Tehelnom poli medzi ŠK Slovan Bratislava a Fc Spartak Trnava s návštevou 22 500 divákov čo bol aj otvárací zápas nového futbalového štadióna kde Slovan Bratislava porazil rivala z Trnavy 2:0
Slovanistickí fanúšikovia napadli hráčov Spartaka po výhre 0:1 na Tehelnom poli - 29. máj1999
16. november2003 Najvyššia výhra Spartaka na Tehelnom poli 0:4 a zároveň najnižšia divácka návšteva 2 232 divákov.
17. mája2009 - prvýkrát v histórií je tento zápas bez divákov, Trnava si musela odpykať trojzápasový trest bez divákov, na základe vhodenej pyrotechniky, ktorá padla za bránku domácich na zápase 28. kola: FC Nitra – Spartak Trnava.[2][3]
17. október 2021 - stret fanúšikov oboch táborov na hracej ploche , na štadióne v Trnave boli prítomní fanúšikovia českého Baníku Ostrava a poľského GKS Katowice , zápas skončil skončil kontumáciou 3:0 v prospech Slovan Bratislava.
17.05.1981
Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.">
Derby zápas na Tehelnom poli, domovskom štadióne Slovana
Prvé derby najväčších slovenských rivalov sa hralo 21. marca1926 v Trnave. Prvýkrát nastúpili proti sebe kluby Rapid Trnava v červeno.čiernych farbách a ŠK Bratislava v bielo.modrých. Rapid Trnava vyhral 3:1.
Futbalová rivalita sa začala v roku 1942, keď trnavské krídlo František Masarovič prestúpil do ŠK Bratislava, aj napriek nesúhlasu Rapidu.
II. svetová vojna
TŠS Trnava vyhrala v roku 1944 provizórne majstrovstvá oblasti, 2. skončil ŠK Bratislava.
Československá liga
V roku 1950 požiadal Anton Malatinský o uvoľnenie do ŠK Bratislava, nasledoval ho Benedikovič. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.
1952 TŠS Kovosmalt Trnava mení názov na Spartak Kovosmalt Trnava.
1960 - prvé stretnutie SEP hrala Trnava na Tehelnom poli pred 50 000 divákmi proti AS Roma a vyhrali 2:0. Aj napriek večnej rivalite fandili Spartaku aj slovanisti. Odvetu v Ríme prehrali 0:1.
17. marec1968 - preplnený štadión neudrží nápor divákov a v 29. minúte zápasu Spartak - Slovan praská bariéra, ľudia sa rútia do ihriska. Bilancia: niekoľko zranených a dohra za zeleným stolom, ktorá ešte viac prehĺbila rivalitu.
Samostatné Slovensko
11. september1993 Prvé derby po rozdelení česko-slovenskej federácie sa skončilo výhrou Slovana 3:1. Zaujímavosťou je, že Trnava získala zo Slovana na hosťovanie Borisa Kitku. Podmienkou však bolo, že na tento zápas nenastúpi.
17. november1996 - vôbec najvyššia návšteva v slovenskej lige - 22 354 divákov. Slovan vyhral 3:1. Tento ligový rekord bol prekonaný *3. Marca 2019 návštevou na novom Tehelnom poli medzi ŠK Slovan Bratislava a Fc Spartak Trnava s návštevou 22 500 divákov čo bol aj otvárací zápas nového futbalového štadióna kde Slovan Bratislava porazil rivala z Trnavy 2:0
Slovanistickí fanúšikovia napadli hráčov Spartaka po výhre 0:1 na Tehelnom poli - 29. máj1999
16. november2003 Najvyššia výhra Spartaka na Tehelnom poli 0:4 a zároveň najnižšia divácka návšteva 2 232 divákov.
17. mája2009 - prvýkrát v histórií je tento zápas bez divákov, Trnava si musela odpykať trojzápasový trest bez divákov, na základe vhodenej pyrotechniky, ktorá padla za bránku domácich na zápase 28. kola: FC Nitra – Spartak Trnava.[2][3]
17. október 2021 - stret fanúšikov oboch táborov na hracej ploche , na štadióne v Trnave boli prítomní fanúšikovia českého Baníku Ostrava a poľského GKS Katowice , zápas skončil skončil kontumáciou 3:0 v prospech Slovan Bratislava.
17.05.1981
Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Michal Gašparík ml.
.svg/18px-Football (soccer ball).svg.png){kind=small}
.svg/16px-Flag of Switzerland (Pantone).svg.png){kind=small}
.svg/22px-Flag of Romania (1965–1989).svg.png){kind=small}
.svg/22px-Flag of France (1794–1815, 1830–1974).svg.png){kind=small}
.svg/22px-Flag of Belgium (civil).svg.png){kind=small}
.svg/22px-Flag of Northern Ireland (1953–1972).svg.png){kind=small}
