A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Stanleyho pohár | |
|---|---|
 | |
| Uvedená | 1893 |
| Aktuálny držiteľ | Vegas Golden Knights |
| Udeľuje sa | klubu, ktorý vyhrá play-off NHL |
Stanleyho pohár (angl. Stanley Cup) je ocenenie pre víťaza súťaže NHL, ktoré sa udeľuje každoročne víťazovi play-off. Už v roku 1892 ju venoval víťaznému klubu kanadských amatérskych hokejových klubov Lord Frederick Stanley.
Stanley Cup predstavuje majstrovskú trofej NHL a každoročne sa udeľuje víťazovi play-off. Tento strieborný pohár patrí medzi najznámejšie symboly severoamerického športu a je spojený s množstvom legiend a spomienok. Na tento pohár sú každoročne vygravírované nové mená čerstvých šampiónov a to hráčov, trénerov a manažmentu.
Počiatok trofeje
Stanleyho pohár predstavuje najstaršiu trofej v histórii profesionálnych zaoceánskych súťaží. Pôvodne bol nazývaný "Dominion Hockey Challenge Cup" a hokejistom ho venoval Lord Stanley z Prestonu v roku 1892. Slúžil ako odmena pre najúspešnejší amatérsky hokejový klub v Kanade. V roku 1915 sa dohodli dve profesionálne organizácie National Hockey Association (NHA) a Pacific Coast Hockey Association (PCHA) na tom, že víťazi ich líg budú medzi sebou zvádzať boj o Stanley Cup. Oficiálnou majstrovskou trofejou sa stal tento pohár de facto v roku 1926 a de jure definitívne v roku 1947.
Frederick Stanley, Lord Stanley z Prestonu, bol kanadským guvernérom od roku 1888 a celá jeho rodina patrila medzi nadšencov hokeja. Jeho dvaja synovia Arthur a Algernon založili klub Ottawa Rideau Rebels a Arthur hral neskôr dôležitú rolu pri formovaní Ontario Hockey Association.
V roku 1892 vyhrali Ottawa Rebels šampionát OHA a po tomto úspechu boli jej členovia pozvaní na slávnostnú večeru amatérskou asociáciou v Ottawe. Lord Stanley sa tejto slávnosti nemohol zúčastniť, ale poslal tam nasledovnú správu: "Uvažoval som o tom, že by bolo dobré, ak by sme udeľovali kanadskému šampiónovi každoročne pohár. Ja by som tú trofej rád poskytol."
Krátko nato zabezpečil Lord Stanley strieborný pohár, ktorý vyrobili v anglickom Sheffielde v spoločnosti G.R. Collis and company. V tom čase stál len 48,67$. Na vonkajšej strane pohára bol zároveň vyrytý nadpis "Dominion Hockey Challenge Cup" a nadpis "Od Stanleyho z Prestonu".
Pôvodný Stanleyho pohár sa nachádza v Sieni slávy NHL v Toronte. Prvým držiteľom tejto trofeje sa stali v roku 1893 hráči Montrealu AAA, ktorí získali titul v AHA, čiže v Amatérskej hokejovej asociácii. To samozrejme nahnevalo klub Ottawa Generals. Montreal bol totiž označený za najlepší klub v Kanade, ale Ottawa ho nemala šancu vyzvať na súboj. Aj preto sa potom pravidlá upravili. Trofej získal klub, ktorý vyhral ligovú súťaž, ale na súboj ho mohol vyzvať aj klub z inej kanadskej hokejovej ligy. Takýto vyzývateľský súboj sa ale nesmel hrať viackrát ako dvakrát za sezónu.
Samotný Lord Stanley nikdy osobne súboj o svoj pohár nevidel. 15. júla 1893 bol totiž nútený vrátiť sa do Anglicka. V apríli toho roku zomrel jeho brat, ktorý bol 15-tym kniežaťom z Derby a Lord Stanley sa stal jeho nástupcom. Ešte pred odchodom do Británie stanovil dvoch kurátorov, ktorí mali dohliadať nad regulárnosťou súťaže. Stali sa nimi John Sweetland a Phillip D. Ross. Práve oni dvaja určili v roku 1893 za najlepší klub Kanady Montreal AAA, ktorý získal túto trofej aj o rok neskôr, kedy porazil vyzývateľa – Ottawu Generals.
Vyzývatelia to nemali v tom čase ľahké a zaujímavá bola napríklad cesta Dawsonu City Nuggets, ktorá prišla zabojovať o pohár do Ottawy. Nuggets vtedy cestovali na saniach ťahaných psami, neskôr loďou a vlakom. Niet divu, že v stretnutí proti Ottawe prehrali 2:23 a jednooký Frank McGee im strelil štrnásť gólov.
Stanley Cup si potom medzi sebou striedali až do roku 1907 iba kluby z Montrealu, Ottawy a Winnipegu. Po víťazstve poloprofesionálneho Kenora Thistles už začali dominovať profesionálne kluby a od roku 1910 už o Stanley Cup bojovali iba kluby National Hockey Association a Pacific Coast Hockey League. NHA sa neskôr premenovala na NHL a jej víťaz sa stretával v boji o pohár s najlepším klubom PCHA. Boli to série hrané na dve víťazstvá, neskôr hral víťaz NHL proti víťazovi Western Canada Hockey League na tri víťazstvá.
V roku 1922 hrali jedno semifinále kluby z NHL, druhé majstri PCHA a WCHL. V roku 1924 už postupoval do finále priamo víťaz NHL a o rok neskôr sa majster z PCHA boja o prvenstvo nezúčastnil. Keďže bol víťaz NHL Hamilton Tigers vylúčený, o Stanley Cup si zahrali víťaz WCHL a víťaz súboja medzi druhým a tretím v NHL.
Od roku 1926 už hrali o Stanley Cup len kluby z NHL a keď zomrel Phillip D. Ross vo veku 91 rokov, stala sa NHL majiteľom Stanleyho pohára a ostatné ligy boli z boja o túto trofej definitívne vylúčené. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa pravidlá postupu do play-off pravidelne menili, ale situácia sa časom stabilizovala a posledná zásadná zmena formátu sa udiala v roku 1994. Od vtedy už totiž neplatí systém vyraďovacích bojov v divízii, ale kluby hrajú prvé tri kolá play-off v rámci celej konferencie. Do play-off pritom postupuje prvých osem tímov z každej konferencie. Výhodu majú víťazi divízií, mužstvá na ďalších priečkach sú zoradené podľa počtu získaných bodov a nie podľa postavenia v divízii. Víťaza Stanley Cupu určuje súboj medzi víťazom Východnej a Západnej konferencie.
Lord Stanley vyhlásil už pri darovaní prvého pohára, že každý tím si môže na vlastné náklady nechať vygravírovať na pohár zápis o svojom víťazstve. Zvyklo sa tam ale uvádzať len meno klubu a rok zisku trofeje. Pôvodný pohár mal však zospodu iba jeden kruh a ten bol menami zaplnený už v roku 1902. Keďže sa nikomu nechcelo prikúpiť druhý kruh, na ktorom by bolo nové miesto, začali tímy písať svoje mená priamo na pohár. V roku 1907 sa stal Montreal Wanderers prvým klubom, ktorý vygravíroval na pohár mená všetkých členov svojho tímu a to dokonca na vnútornú stranu trofeje.
V roku 1908 vyhrali Wanderers až proti štyrom vyzývateľom, ale svoje mená na pohár neumiestnili. O rok neskôr už pridala Ottawa Senators druhý kruh pod pohár a na svete tak bolo nové miesto pre mená. To však nevedno prečo nevyužili v rokoch 1910 a 1911 Wanderers ani Senators, ktorí si tam mená jednoducho nepridali. V roku 1915 sa stal Vancouver Millionaires druhým klubom, ktorý si nechal vyryť na pohár mená všetkých hráčov.
Druhý kruh, ktorý pridali v roku 1909 Senators bol zaplnený v roku 1918, kedy tam pridali svoje mená Millionaires. Víťazi z rokov 1915, 1916 a 1918 potom umiestnili svoje mená dovnútra trofeje. Nový kruh pribudol na pohár v roku 1924, kedy ho tam pridali Canadiens. Týmto spôsobom pohár postupne narastal a kvôli narastajúcej hmotnosti bol v roku 1948 predizajnovaný a nadobudol podobu stojana s odoberateľnou misou na vrchu. Tímy mali zároveň odvtedy zakázané umiestniť svoje mená priamo na pohár a smeli to robiť len na podstavec.
Aj tento pohár sa časom zaplnil a v roku 1991 tak umiestnili trofej do Siene Slávy a na svete bol nový Stanleyho pohár, ktorý bol pripravený pojať nové mená. Aj na tomto pohári už bol pridaný nový kruh. Ten mal pôvodne pribudnúť v sezóne 2004/05, ale vtedy sa v NHL štrajkovalo. Na nový kruh tak ako prví pribudli hráči Caroliny Hurricanes a na pohár bolo zároveň vyryté i "2004/05 – sezóna sa neuskutočnila".
Momentálne meria Stanleyho pohár 89,54 cm a váži 15,5 kilogramu.
Aktuálne existujú tri Stanleyho poháre – jeden je originál a dva sú duplikáty. Originálny pohár sa nachádza v Toronte, v Sieni Slávy NHL. Prvý duplikát bol vyrobený v roku 1963 v Montreale a druhý v roku 1993 v rovnakom meste. Ten je určený na cesty hráčov s pohárom po sezóne a štyrikrát zavítal aj na Slovensko, kde ho priviezli Jiří Bicek, Martin Cibák, Tomáš Kopecký, Miroslav Šatan, Marián Hossa, Zdeno Chára, Michal Handzuš a Marián Gáborik. Tomáš Kopecký sa stal prvým Slovákom, ktorý získal túto trofej dvakrát v rokoch 2008 a 2010.
Rekordérom v zisku Stanleyho pohárov je Henri "The Pocket Rocket" Richard z Montrealu Canadiens, ktorý dvíhal túto trofej nad hlavu až 11-krát. Jean Beliveau a Yvan Cournoyer získali striebornú trofej desaťkrát.
Tradície a povery
Už v roku 1896 zaviedli hráči Winnipegu Victorias tradíciu, podľa ktorej pije víťazný tím z pohára šampanské.
Ďalšou tradíciou je, že kapitán víťazného tímu absolvuje ako prvý čestné kolo s pohárom okolo celého klziska. Toto sa však nedialo vždy. Až v roku 1932 sa totiž odovzdával Stanley Cup po prvýkrát priamo na ľade a táto tradícia sa uchytila až v 50-tych rokoch.
Prvým kapitánom, ktorý prevzal pohár, zdvihol ho nad hlavu a absolvoval s ním kolo bol Ted Lindsay z Detroitu Red Wings v roku 1950. Odvtedy absolvuje kapitán s pohárom celé kolo okolo klziska. Túto tradíciu mierne porušil Joe Sakic, ktorý v roku 2001 podal pohár aj Rayovi Bourqueovi. Ten takto korunoval svoju 22-ročnú kariéru v NHL. Aj preto mu Joe aj napriek tomu, že bol kapitán, podal trofej ešte pred absolvovaním celého kola.
V roku 1998 vyhrali pohár Červené krídla z Detroitu a Steve Yzerman podal pohár priamo Vladimirovi Konstantinovi, ktorý bol už v tom čase na invalidnom vozíku. Celý tím potom nasledoval počas čestného kola Konstantinova.
V roku 2010 vyhrali pohár Čierni jastrabi z Chicaga a Jonathan Toews podal pohár priamo Mariánovi Hossovi ktorý v rokoch 2008 a 2009 neuspel vo finále.
Ďalším zvykom je, že žiaden hráč sa nedotkne Stanley Cupu skôr, než ho naozaj vyhrá. Víťazi konferenčných trofejí (Clarence S. Campbell Bowl a Prince of Wales Trophy) zároveň nedvíhajú tieto trofeje nad hlavu, pretože to vraj nosí smolu a ak to niekto poruší, tak Stanley Cup nezíska.
V roku 1994 ale ťukol Stephane Matteau z New Yorku Rangers čepeľou hokejky do Walesovej trofeje. Stalo sa tak pred predĺžením siedmeho zápasu finále východnej konferencie. A práve Matteau potom strelil víťazný gól v dvojnásobnom predĺžení a Rangers napokon získali Stanley Cup.
V roku 2004 kapitán Calgary Flames Jarome Iginla chytil Campbellov pohár, zatiaľ čo Dave Andreychuk z Tampy sa Walesovej trofeje ani nedotkol. Víťazom sa stala potom Tampa.
Každý hráč z majstrovského tímu má nárok na jeden deň s Pohárom. Táto tradícia vznikla v roku 1995 a odvtedy už hráči vystrojili s pohárom kadečo. Ken Daneyko jedol zo Stanley Cupu cereálie, Derian Hatcher ho použil ako nádobu na chladenie nápojov počas párty a Martin Cibák z neho jedol na Liptove halušky. Viacerí hráči použili Stanley Cup pri krste svojich detí, keď doň umiestnili svätenú vodu. Clark Gillies z NY Islanders umožnil jesť z tejto trofeje svojmu psovi.
Stanley Cup na cestách
Len v posledných piatich rokoch nacestoval tento pohár viac ako 640 000 kilometrov.
Do Európy zavítal Stanley Cup po prvýkrát v roku 1996, kedy ho do Švédska priviezol Peter Forsberg. Ten ho doniesol do svojho rodného mesta Örnsköldsvik. V Rusku už bol pohár na Červenom námestí a na štadióne Lužniki. Po 113 rokoch sa v apríli 2006 po prvýkrát vrátil aj do anglického Londýna, teda na miesto, kde bol vyrobený. Na Slovensku bol zásluhou Biceka a Cibáka v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Pred prvou cestou na Slovensko sa dokonca pohár "stratil" na letisku vo Viedni a do Košíc tak dorazil o deň neskôr ako sa plánovalo.
Stanley Cup sa už viezol na rôznych dopravných prostriedkoch. Darren McCarty ho povozil na svojej motorke, Brad Richards na snežnom skútri a jeho otec na rybárskej lodi. André Roy z Tampy Bay previezol pohár v helikoptére, ktorú riadil Guy Lafleur. Marián Gáborík pri oslavách v roku 2014 viezol Stanley Cup na "rolbe" trenčianskeho štadiónu a priviezol ho ukázať i prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi a na Hudobný festival "Bažant Pohoda".
Do Hollywoodu priniesol Stanleyho pohár Luc Robitaille, v Bielom dome si ho mohli poťažkať prezidenti Ronald Reagan, George H. W. Bush, Bill Clinton, a George W. Bush.
2. mája 2007 sa Stanley Cup ocitol v Kandaháre. Do Afganistanu ho prepravilo kanadské letectvo.
Straty a iné zaujímavosti
Stanleyho pohár sa vo svojej histórii viackrát stratil. Už v roku 1905 chceli hokejisti Ottawy Silver Seven vyskúšať, či ho dokážu prehodiť cez Rideau Canal. Pokus im nevyšiel, ale pohár sa na druhý deň našťastie našiel. Rieka bola totiž stále zamrznutá. V roku 1906 ho zabudli hráči Montrealu Wanderers vo foto štúdiu a matka fotografa v ňom potom pestovala kvetiny. V roku 1907 ho manažér tímu Kenora Thistles hodil do jazera a na breh ho potom vytiahli dvaja jeho hráči.
V roku 1924 ho stratili členovia Montrealu Canadiens po tom, čo opravovali na ceste defekt. Pohár našli presne tam, kde ho zabudli. V roku 1925 si pohár privlastnili synovia manažéra Victorie Cougars Lestera Patricka a s ihlou naň vygravírovali svoje mená Lynn a Muzz.
V sezóne 1940/41 bola splatená hypotéka na halu Madison Square Garden. Manažment New Yorku Rangers potom víťazoslávne spálil hypotéku priamo v pohári. Niektorí fanúšikovia tvrdia, že tým privodili prekliatie a práve preto potom museli čakať na zisk Stanley Cupu ďalších 54 rokov.
Keď v roku 1961 prehral Montreal Canadiens vo finále s Chicagom Blackhawks, zbehol fanúšik Montrealu z tribúny, uchmatol pohár a na ramenách ho odnášal preč. Potom ho však zatkli a fanúšik sa na súde bránil slovami: "Pán sudca, ja som chcel jednoducho odniesť pohár do Montrealu, teda tam, kam naozaj patrí."
V roku 1962 získali pohár hokejisti Toronta Maple Leafs. Počas osláv im pohár spadol a bol vážne poškodený. Neskôr bol opravený na náklady klubu.
V roku 1964 posadil Red Kelly z Toronta do pohára svojho malého syna a ten sa doň vymočil. Kelly tvrdí, že odvtedy sa vždy výborne baví, keď vidí ako zo Stanleyho pohára iní hokejisti pijú a bozkajú ho.
V roku 1987 priviezol Mark Messier z Edmontonu pohár do rodného St. Albert a nechal z neho piť viacerých fanúšikov. Pohár bol potom mierne poškodený a Mark ho nechal opraviť v miestnej autoopravovni.
V rokoch 1991 a 1993 prešiel pohár vodným testom, keď ho hodili Mario Lemieux a Patrick Roy do svojich bazénov.
V roku 1994 naplnili hráči NY Rangers pohár gaštanmi v Belmont Parku a nechali ich zjesť víťazovi derby v Kentucky – koňovi Go for Ginovi.
Na Stanleyho pohári sa nachádza aj sedem ženských mien. Vo všetkých prípadoch ide o mená manažérok, či majiteliek klubov. Ako posledná pribudla na pohár Kelly Kirwinová, ktorá bola manažérkou v Caroline Hurricanes.
Chyby pri gravírovaní
V roku 1929 bolo na pohár vyryté meno Cy Dennenyho z Bostonu Bruins až dvakrát. Bol totiž hráčom aj trénerom zároveň. Jedno meno mu uviedli správne, druhé ako "Cy Dennenny". V roku 1944 bolo meno hráča Montrealu Canadiens Gerryho Heffernana uvedené ako "Jerry Hefferman" V roku 1952 bol tréner Detroitu Red Wings Tommy Ivan premenovaný na "Nivana" a Alex Delvecchio bol uvedený ako "Belvecchio". V roku 1963 bol názov klubu Toronto Maple Leafs vygravírovaný ako Toronto Maple Leaes. O dva roky neskôr pribudla ďalšia perla Montreal Canadiene" a v roku 1981 skomolili NY Islanders na "New York Ilanders". V roku 1972 použili v prípade Bostonu Q na miesto O a na pohár tak pribudol názov "Bqstqn". Niektoré chyby neboli nikdy opravené. Smolu mal najmä Jacques Plante, ktorého uviedli v 50-tych rokoch ako "Jocko," "Jack" a "Plant". Z Boba Gaineyho bol "Gainy" a z Toda Kennedyho z Toronta "Kennedyy". V roku 1984 dal majiteľ Oilers Peter Pocklington vyryť na pohár i meno svojho otca Basila. Ten však nemal žiadne spojenie s tímom a tak bol dodatočne vymazaný. V roku 1996 uviedli meno Adama Deadmarsha z Colorada ako "Deadmarch". Chybu neskôr napravili. Rovnako tak i o šesť rokov neskôr, kedy pribudol na pohár "Lagace", čo malo byť meno brankára Detroitu Mannyho Legaceho. V roku 2006 bol center Caroliny Eric Staal premenovaný na "Staaal". Aj to je už ale opravené.
Zoznam víťazov pohára (od roku 1918)
Zoznam víťazov od roku 1927 doteraz
Tento zoznam zaznamenáva víťazov Stanley cupu v období, keď o trofej bojovali výlučne už iba tímy z NHL.