A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 48°09′16″S 17°06′27″V / 48,1545°S 17,107362°V
SME RODINA | |
Základné informácie | |
---|---|
Založenie | 6. júl 2011 (ako SOS) 10. november 2015 (ako SME RODINA – Boris Kollár) |
Predseda | Boris Kollár |
Podpredseda | Petra Krištúfková Jozef Lukáč Peter Pčolinský Jozef Vašuta[1] |
Najviac poslancov | 17 (NR SR 2020) |
Poslancov | 0 (Národná rada SR) 0 (EP) |
Volebný výsledok | 2,21% (Voľby do NR SR 2023) 3,23% (Voľby do EP 2019) |
Ideológie | národný konzervativizmus, nacionalizmus sociálny konzervativizmus anti-imigrácia mäkký euroskepticizmus etatizmus[2] populizmus |
Politické spektrum | pravica[3][4] až krajná pravica[5] |
Počet členov | ▼ 1 238 (31.12.2022)[6] |
Medzinárodné organizácie | |
Európska politická strana | Identita a demokracia |
Ďalšie informácie | |
Mládežnícka organizácia | Mladí pomáhajú |
Sídlo | Leškova 5, 81104 Bratislava |
Farby | Červená, Modrá |
SME RODINA (v rokoch 2011 – 2015 Strana občanov Slovenska, v rokoch 2015 – 2019 SME RODINA – Boris Kollár)[7] je slovenské mimoparlamentné populistické[8], konzervatívne politické hnutie, pôsobiace od roku 2011. Predsedom hnutia je od roku 2015 podnikateľ Boris Kollár.[9][10] V parlamentných voľbách v roku 2023 získalo hnutie iba 2,21 % hlasov a vypadlo z Národnej rady SR.[11]
Dejiny
Strana občanov Slovenska (2011 – 2015)
Stranu viedol bývalý člen HZD, Peter Marček, v októbri 2011. Strany občanov Slovenska - SOSKA kandidovala v parlamentných voľbách v roku 2012, no neuspela, keď získala len 3 836 (0,15 %) hlasov, čo stačilo na 24. miesto z 26 subjektov.[12]
Transformácia na SME RODINA
Pred parlamentnými voľbami 2016 Marček ponúkol svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj.[13] Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov. Na prvom mieste kandidátky bol sám Kollár, ďalej na kandidátke boli:
2. Milan Krajniak, podnikateľ a bývalý poradca ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH),
3. Martina Šimkovičová, bývalá moderátorka TV Markíza,
4. Peter Marček, bývalý predseda SOSKA,
5. Petra Krištúfková, manažérka a bývalá partnerka Borisa Kollára,
6. Peter Pčolinský, organizátor protestov Gorila,
7. Rastislav Holúbek, podnikateľ,
8. Peter Štarchoň, prodekan FM UK,
9. Ľudovít Goga, podnikateľ,
10. Zuzana Šebová, ekonómka,
11. Adriana Pčolinská, vysokoškolská pedagogička na PF UK. [9][14]
Volebné obdobie 2016-2020
Po parlamentných voľbách sa hnutie po prvý raz dostalo do parlamentu, keď získalo 6,62 % a 11 kresiel v Národnej rade. SME RODINA zostala po vzniku vládnej koalície strán SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a #SIEŤ v opozícii. Z poslaneckého klubu a strany v júni 2016 Kollár vylúčil Rastislava Holúbka, Petra Marčeka a Martinu Šimkovičovú, keďže sa nezúčastňovali rokovaní poslaneckého klubu. Tí následne po väčšinu volebného obdobia ako nezaradení poslanci podporovali vládnu koalíciu. Po zvyšok volebného obdobia bolo v klube SME RODINA 8 poslancov.
Vo voľbách do VÚC v roku 2017 hnutie SME RODINA úplne pohorelo, keď z 80 kandidátov na poslanca samosprávneho kraja za stranu nezískal mandáta žiaden.[15]
Do prezidentských volieb v roku 2019 strana nominovala podpredsedu Milana Krajniaka.[16] Krajniak vo voľbách skončil až na 7. mieste so ziskom 2,77 % hlasov a do druhého kola nepostúpil. Lídrom kandidátky do európskych volieb v máji 2019 bol poslanec NR SR Peter Pčolinský.[17] SME RODINA získala 3,23 % hlasov, skončila na desiatom mieste a nezískala žiaden mandát v Európskom parlamente.
Strana predstavila 28. novembra 2019 svoju kandidátnu listinu do parlamentných volieb v roku 2020[18]:
- Boris Kollár
- Milan Krajniak
- Petra Krištúfková
- Peter Pčolinský
- Ľudovít Goga
- Adriana Pčolinská
- Zuzana Šebová
- Jozef Lukáč
- Štefan Holý
- Martin Borguľa
Volebné obdobie 2020-2024
V parlamentných voľbách vo februári 2020 sa SME RODINA stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Strana získala 8,24 % hlasov, čo jej zabezpečilo zisk 17 kresiel a možnosť vstúpiť do koaličných rokovaní s Igorom Matovičom. Kollár ako líder druhej najsilnejšej koaličnej strany sa v marci 2020 stal predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.[19] 17 poslancov, podľa počtu pref. hlasov:[20]
- Boris Kollár
- Milan Krajniak
- Petra Krištúfková
- Peter Pčolinský
- Patrick Linhart
- Zuzana Šebová
- Adriana Pčolinská
- Ľudovít Goga
- Jozef Lukáč
- Štefan Holý
- Martin Borguľa
- Ľuboš Krajčír
- Monika Péter
- Miloš Svrček
- Petra Hajšelová
- Igor Kašper
- Jaroslav Karahuta
Kollár sa pri tvorbe koalície prezentoval projektom výstavby 25 000 štátnych nájomných bytov. Cena prenájmu v takýchto bytoch mala byť podľa Kolára dvesto až tristo eur. Masívna výstavba mala začať v roku 2021.[21] Do konca volebného obdobia by sa tak malo odovzdávať každý deň 25 bytov. Kollár v televíznej diskusii v januári 2021 potvrdil, že budú postavené desaťtisíce bytov.[22]
Pri vážnej dopravnej nehode, ktorá sa udiala v sobotu 24. októbra 2020 v jeho služobnom aute bola bývalá finalistka Miss Universe SR Miroslava Fabušová. Podľa informácií denníka Pravda mal Kollár zlomený druhý krčný stavec aj vážnejšiu zlomeninu kľúčnej kosti.[23] Kollár podstúpil operáciu a musel nosiť okolo krku krčný golier (anglicky cervical collar) a na hlave "halo fixation device", čo je kovová konštrukcia pripomínajúca svätožiaru (halo) , ktorá na štyroch miestach podopiera lebku. Konštrukcia je fixovaná k hrudníku a tým pádom stabilizuje chrbticu[24] a uľahčuje krku držať hlavu počas rekonvalescencie.
Ideológia
Predseda strany Boris Kollár hnutie nepovažuje ani za ľavicové, ani za pravicové.[25] Profiluje ho ako neštandardný politický subjekt s cieľom „ochrániť rodiny na Slovensku pred ohrozením zvonku aj zvnútra“.[26] Odborníci a komentátori stranu do politického spektra zaraďujú rôzne. Podľa politológa Michala Cirnera strana nie je ideologicky nijak ukotvená a iba sa prispôsobuje verejnej mienke.[27] Podľa komentátora z denníka SME Jakuba Fila je strana pravicová a demokratická,[4] no politológovia Tomáš Nociar a Pavol Hardoš ju zaraďujú do krajnej pravice.[28][5]
Strana je v odbornej politologickej literatúre označovaná ako populistická.[8][29]
Piliermi programu strany sú „chlebové témy“ ako bývanie pre rodiny a stabilizovanie cien potravín; podľa politológa Radoslava Štefančíka sa strana snaží osloviť najmä voličov s nižším príjmom.[30] V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje silný štát; napríklad chce vytvoriť štátne veľkoobchodné prevádzky alebo zabezpečiť prevzatie hypotéky od občanov v prípade, že by ju nevedeli sami splatiť.[2]
Strana je sociálne konzervatívna. Vyznáva proti-rodové a proti-LGBT+ postoje[31] a k téme migrácie vyjadruje silné proti-imigračné názory.[32] V zahraničnej politike hnutie podporuje členstvo Slovenska v Európskej únii, no zároveň presadzuje aj jej reformu,[33] preto je považované za mäkko euroskepické.[34] Strana tiež podporuje členstvo Slovenska v NATO a posielanie vojenskej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku,[35] i keď predseda hnutia Boris Kollár kedysi presadzoval prehĺbenie vzťahov Slovenska s Ruskom.[36]
Volebné výsledky
Volebné výsledky z volieb, ktorých sa zúčastnila strana SME RODINA.
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky
Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | hlasy v % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|---|
2012 | Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012 | 3 836 | 0,15 % | 0 / 150 |
24. miesto | neúčasť v parlamente |
2016 | Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 | 172 860 | 6,62 % | 11 / 150 |
6. miesto | opozícia |
2020 | Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 | 237 531 | 8,24 % | 17 / 150 |
3. miesto | koalícia s OĽaNO, SaS a ZA ĽUDÍ |
2023 | Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 | 65 673 | 2,21 % | 0 / 150 |
11. miesto | hnutie sa nedostalo do parlamentu |
Prezidentské voľby
Voľby | Kandidát | Výsledok v prvom kole | Výsledok v druhom kole | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet hlasov | Počet hlasov % | Výsledok | Počet hlasov | Počet hlasov % | Výsledok | ||
2019 | Milan Krajniak | 59 464 | 2,77 % | 7. miesto | nepostúpil |
Voľby do Európskeho parlamentu
Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | hlasy v % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|---|
2014 | Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014 | strana nekandidovala | 0 / 14 |
– | neúčasť v parlamente | |
2019 | Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019 | 51 834 | 3,23 % | 0 / 14 |
11. miesto | neúčasť v parlamente |
Voľby do orgánov samosprávnych krajov
Voľby | Počet mandátov predsedov VÚC |
Počet mandátov predsedov VÚC (ako koalícia) |
Umiestnenie | Počet mandátov poslancov |
Počet mandátov poslancov (ako koalícia) |
Počet mandátov poslancov % |
Umiestnenie |
---|---|---|---|---|---|---|---|
2013 | 0 / 8 |
0 / 8 |
– | 0 / 408 |
0 / 408 |
0 % | – |
2017 | 0 / 8 |
0 / 8 |
– | 0 / 401 |
0 / 401 |
0 % | – |
2022 | 0 / 8 |
5 / 8 |
– | 1 / 401 |
53 / 401 |
0 % | – |
Mapy volebných výsledkov
-
Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
-
Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
-
Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
Volebné preferencie
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry Focus
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2015 | 1,1 | |||||||||||
2016 | 3,7 | 4,2 | 7,8 | . | 5,9 | 6,9 | . | 6,9 | 6,8 | . | 7,5 | 7,9 |
2017 | 7,4 | 8,5 | . | 8,1 | . | 7,4 | 8,2 | 8,8 | 9,1 | 9,4 | 8,5 | . |
2018 | 9,0 | . | 10,4 | 9,1 | . | 8,1 | . | 10,0 | 8,2 | . | 8,1 | 9,0 |
2019 | 10,4 | 9,5 | 9,0 | 9,4 | . | 7,3 7,0 |
. | 6,3 6,6 |
7,2 | 7 | 7 | |
2020 | 7,1/7,6 | 7,8 | 11,5 | 11,5 | 11,2 | 12,8 | . | . | 9,1 | 7,3 | 6,1 | 5,4 |
2021 | 5,1 | 7,2 | 7,6 | 6,7 | 6,3 | 6,1 | ||||||
2022 | 6,1 | 6,3 | . | 7,5 | 5,6 | 7,6 | . | . | 7,0 | . | 6,6 | 7,3/8,2 |
2023 | . | 7,7 | 7,7 | 6,1 | 6,6 |