A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Severo Ochoa | |
španielsko-americký lekár a biochemik | |
Narodenie | 24. september 1905 Luarca, Španielsko |
---|---|
Úmrtie | 1. november 1993 (88 rokov) Madrid, Španielsko |
Odkazy | |
Commons | Severo Ochoa |
Severo Ochoa de Albornoz (* 24. september 1905, Luarca, Španielsko – † 1. november 1993, Madrid) bol španielsko-americký lekár a biochemik, ktorý spolu s Arthurom Kornbergom získal v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, a to za objav mechanizmu biosyntézy RNA.
Životopis
Vyštudoval medicínu na univerzite v Madride.
Ešte ako študent, na konci 20. rokov urobil svoj prvý objav, vyvinul metódu na meranie malých množstiev kreatínu v svaloch. To ho tiež nasmerovalo do výskumu miesto k lekárskej praxi. Úspech s kreatínom mu priniesol pozvanie Otta Meyerhofa (nositeľa Nobelovej ceny za rok 1922) do jeho laboratória v Inštitúte pre biológiu cisára Viliama v Berlíne, kde strávil rok. Postgraduálne štúdium potom začal na London National Institute for Medical Research. Tu sa začal zaujímať o enzýmy, čo bol začiatok jeho kľúčového záujmu. Roku 1933 sa vrátil do Madridu, čoskoro však vypukla občianska vojna. Ochoa Španielsko preto opustil a po peripetiách na mnohých výskumných inštitúciách v Európe (Heidelberg, Oxford) nakoniec zamieril do USA, na New York University, kde sa venoval chemickej syntéze RNA, za čo tiež nakoniec získal Nobelovu cenu.
Roku 1956 získal americké občianstvo, v závere života sa však vrátil do Madridu, kde roku 1993 zomrel.
Výskum
Vedecký prínos Severo Ochoa je uznavaný predovšetkým v týchto oblastiach:
- Objavil dva enzýmy citrátsyntetázu a pyruvátdehydrogenázu pomocou výskumu metabolickej enzýmológie. Tieto dva enzýmy umožnili dokončiť opis Krebsovho cyklusu, ktorý predstavuje základný biologický proces v metabolizme živých organizmov.
- Študoval aj fotosyntézu a metabolizmus mastných kyselín.
- Objavil enzým polynukleotid-fosforylázu a opísal syntézu RNA. Tento objav mu spolu s jeho žiakom Arthurom Kornbergom vyniesol v roku 1959 Nobelovu cenu za medicínu.
- Jeho objavy viedli k dešifrovaniu genetického kódu, intracelulárnej biosyntézy proteínov a základných aspektov biológie vírusov.
Ocenenia
- Neubergova medaila za biochémiu (1951)
- Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1959)
- Medaile Société de Chimie Biologique (1959)
- Medaile University of New York (1959)
- Čestný doktorát univerzity v Grenade (1967)
- Čestný doktorát univerzity v Oviedu (1967)
- Jiménez Díaz Memorial Lesson Award (1969)
- Národná medaila za vedu USA roku 1979
- Čestný profesor na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime
- Čestný doktorát Universidad Iberoamericana (UNIBE) Dominikánskej republiky (1988)
- Čestný doktorát Univerzity v Baskicku (1988)
- Čestný doktorát univerzity v Córdobe (1990)
- Ocenenia od univerzít: Louis (Washington University), Glasgow, Oxford, Salamanca, Brazílie, Wesleyan University a Oviedo.
- Člen niekoľkých výskumných spoločností v USA, Německu, Japonsku, Argentině, Uruguay a Chile
- Prezident Medzinárodnej únie pre biochémiu.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severo Ochoa na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čchen Jün
Ľudovít Šuhajík
Šodžiro Sugimura
Štěpán Trochta
Štefan Gráf
Štefan Hanus
Adam Matejka
Adolf Artúr Drexler
Adolf Erik Ehrnrooth
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Albert Speer
Albert William Tucker
Alexandr Sergejevič Kuchtarov
Alfréd Turčan
Alojz Ballay
Alojz Gocník
Alojz Lutonský
Andrej Dobrota
Armin Singer
Arthur Koestler
Ary Sternfeld
Astrid Švédska
Attila József
Ayn Rand
Belo Bottló
Bohumil Pokorný
Bruno Gesche
Carl David Anderson
Charles Ehresmann
Christian Dior
Colin Clark
Dag Hammarskjöld
Daniil Ivanovič Charms
Dominik Štubňa-Zámostský
Elemír Polk
Elias Canetti
Ella Fuchsová-Lehotská
Emanuel Sperner
Emilio Gino Segrè
Emil Perko
Emil Szmutkó
Erich Maren Schlaikjer
Eugen Medek
Eugen Tandlich
Félix Houphouët-Boigny
Faustína Kowalská
Felix Bloch
Ferdinand Čapka
František Babušek
František Hečko
František Viktor Podolay
Friedrich Hartjenstein
Günther Bornkamm
Gareth Jones (novinár)
Gerard Kuiper
Greta Garbo
Hans Urs von Balthasar
Helena Bartošová-Schützová
Henry Fonda
Herman Kvasnica
Ján Čmelík
Ján Štalmašek
Ján Fischer
Ján Klinovský
Ján Svetoň
Jan Werich
Jean-Paul Sartre
Jiří Voskovec
Johnny Gibson
John Kuck
John O’Hara
Jozef Šimčisko
Jozef Forner
Jozef Karvaš (pedagóg)
Jozef Lettrich
Jozef Zadžora (1905)
Károly Kollányi
Karol Borsuk
Karol Stráňai
Kenneth Rexroth
Koloman Šándor
Koloman Ladislav Brezány
Kurt Herbert Adler
Ladislav Lavotha
Lev Genrichovič Šnireľman
Mária Rázusová-Martáková
Marcel Lefebvre
Marian Rejewski
Markos Vamvakaris
Matej Tasler
Maurice Nédoncelle
Michail Alexandrovič Šolochov
Michail Alexandrovič Lifšic
Michal Foltin
Mikuláš Furdík
Miloš Sovák
Mirko Trnovský
Nevill Francis Mott
Oskár Ferianc
Paul Grimault
Raymond Aron
René de Possel
Robert Donat
Rudolf Dilong
Severo Ochoa
Simo Häyhä
Stanisław Mazur
Stanislav Felber
Stanislav Jurovský
Václav Mencl
Vasilij Semionovič Grossman
Viktor Andrejevič Kravčenko
Viktor Borisovič Sočava
Viktor Frankl
Vladimír Guth
Vladimír Holan
Vojtech Kováč (zootechnik)
Władysław Gomułka
Wassily Leontief
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Weischedel
Zdeněk Burian
Zoltán Brüll
Zoltán Klimo
Zora Paulendová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.