O spisovateľovi (* 1966) pozri Roman Kaliský-Hronský.

Roman Kaliský
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Roman Kaliský na e-knihe Robotník v službách národa, ktorú vydala Matica slovenska
Narodenie	23. september 1922 Slovenská Ľupča, Česko-Slovensko
Úmrtie	8. november 2015 (93 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča – † 8. november 2015, Bratislava)^[1] bol slovenský prozaik, dramatik, scenárista, publicista a režisér.

V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 93. mieste.^[2]

Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši a po maturite v roku 1943 začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor chémia, ale štúdium nedokončil.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom – najprv pracoval v denníku Práca (1946 – 1948), po roku 1948 sa stal šéfredaktorom denníka Ľud (1948 – 1953). Po februárovom prevrate sa angažoval v Strane slovenskej obrody (SSO), ktorá vznikla transformáciou Demokratickej strany. V nej bol stúpencom krídla vedeného povereníkom Milanom Polákom, ktoré požadovalo väčšiu mieru autonómie strany.^[3] V rokoch 1948 – 1954 bol za SSO poslancom Slovenskej národnej rady a vo volebnom období 1954 – 1960 aj Národného zhromaždenia. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď od roku 1953 pôsobil ako dramaturg slovenského dokumentárneho a neskôr hraného filmu.^[4] V rokoch 1956 – 1967 bol redaktorom Kultúrneho života. Odtiaľ prešiel do Slovenskej televízie.
Udalosti roku 1968 a následná normalizácia mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch 1970 – 1989 nesmel publikovať. Vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra 1989.

Po Nežnej revolúcii sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do Slovenských národných novín, potom do Literárneho týždenníka. V roku 1993 bol zástupcom šéfredaktora denníka Republika, v rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave a od roku 1994 bol na dôchodku.

Vo svojej publicistike podporoval úsilie tej časti slovenskej politickej reprezentácie, ktorá presadzovala vznik samostatnej Slovenskej republiky. Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch.^[4]

Dokumentárny film Roman Kaliský vyrobila Slovenská televízia Bratislava v roku 1996 (cyklus Portréty, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko).

Venoval sa najmä novinárskej a reportérskej činnosti. Viaceré jeho reportáže presiahli do literárneho žánru. Proces vývoja slovenskej spoločnosti po druhej svetovej vojne opísal v roku 1961 v zbierke reportáží Dlhá cesta. O dva roky neskôr vyšla jeho druhá kniha reportáží Obžalovaný, vstaňte!, štylizovaná vo forme súdničiek a približujúca atmosféru zo súdnych siení počas politicky motivovaných, vykonštruovaných procesov s jednoduchými ľuďmi. Kniha vzbudila veľkú pozornosť. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na etické a demokratické hodnoty. Popri publicistike sa venoval i dramatickým žánrom, scenáristicky a dramaturgicky zasiahol do výroby viacerých, najmä dokumentárnych filmov, napísal aj televíznu hru zo súdneho prostredia.

Matica slovenská usporiadala pri príležitosti Kaliského storočnice spomienkové kolokvium. Inicioval ho správca Matice slovenskej a šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec, ktorého otec Ján Smolec priamo spolupracoval s Romanom Kaliským. Podujatia sa zúčastnila aj dcéra Romana Kaliského Gabriela Kaliská, dramaturgička a bývalá poslankyňa NR SR, ktorá prevzala z rúk predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera mimoriadnu cenu Matice slovenskej in memoriam pre svojho otca. Podujatia sa ďalej zúčastnili také osobnosti ako kulturológ Vincent Šabík, politológovia Eduard Chmelár a Roman Michelko, architektka Marta Kropiláková, bývalý diplomat a veľvyslanec Marián Servátka, sociológ a nadšenec histórie Jozef Schwarz, básnik, recenzent a prekladateľ Jozef Čertík, politik SNS Maroš Borza, prozaik a cestovateľ Pavol Fabian, spisovatelia Dušan Mikolaj, Pavol Dinka a iní.^[5] Z podujatia vznikla e-kniha ROMAN KALISKÝ, robotník v službách národa.^[6]

• 1961 – Dlhá cesta
• 1963 – Obžalovaný, vstaňte!
• 1969 – Konfrontácia, spoluautor (esej Rok narodenia: 1944)
• 1997 – Na poslednom úseku, výber z publicistického diela

• 1968 – Koniec a začiatok, televízna hra

• 1952 – Triedny nepriateľ ^[7] námet a scenár
• 1953 – Klement Gottwald ^[7] (spolu-réžia)
• 1955 – Deti mieru ^[7] (réžia)

• 1954  –  Fraňo Kráľ
• 1954  –  P. O. Hviezdoslav
• 1955  –  Za slobodu
• 1968  –  Koniec a začiatok

Profesor kulturológie Jozef Leikert a Mária Macková napísali o Kaliskom knihu Cesta búrnym storočím.^[9]

• Slovenský literárny kalendár

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.