Marco Pantani

Marco Pantani v roku 1997
Osobné informácie
Prezývka	Il Pirata
Narodenie	13. január 1970 Cesena, Taliansko
Úmrtie	14. február 2004 (34 rokov) Rimini, Taliansko
Výška	1,72 m
Váha	57 kg
Informácie o tíme
Profesionálne tímy
1992 – 1996 1997 – 2003	Carrera Jeans Mercatone Uno
Posledná aktualizácia:
Športový portál  Biografický portál

Marco Pantani (* 13. január 1970, Cesena – † 14. február 2004, Rimini) bol taliansky profesionálny cyklista. Známy bol aj pod prezývkou Il Pirata (pirát). Toto meno si vyslúžil vďaka razantnému štýlu jazdy, ale aj pre svoj výzor: hlavu mal vždy dohola oholenú, nosil „pirátsku“ šatku a veľkú náušnicu. Patrí k cyklistom, ktorým sa podarilo v jednom roku vyhrať Giro d´Italia a Tour de France(pred ním sa to podarilo menám ako Fausto Coppi, Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault, Stephen Roche a Miguel Indurain).

Kariéra Marca Pantaniho sa začala na tzv. „Baby Giro“, teda na pretekoch Giro d’Italia pre amatérskych cyklistov do 26 rokov. V roku 1990 sa v celkovom poradí umiestnil na 3. mieste, o rok neskôr bol na tomto podujatí druhý a v roku 1992 "Baby Giro" vyhral. V tom istom roku prechádza k profesionálom, podpisuje zmluvu so tímom Carrera. Už v roku 1994 sa umiestňuje tretí v celkovom poradí Tour de France (získal biele tričko pre najlepšieho pretekára do 25 rokov) a druhý na Giro d´Italia.

Smoliarsky bol pre Marca rok 1995. Na Giro d’Italia, prvé veľké preteky sezóny, ho jeho družstvo nenominovalo. Tour de France sa začala pre neho úspešne - vyhral dve horské etapy (desiatu v Alpách, ktorá končila na L’Alpe-d’Huez a štrnástu v Pyrenejách, končila v Guzet Neige). O dva dni neskôr, v etape zo Saint-Girons do Cauterets (v tejto etape zahynul taliansky cyklista Fabio Casartelli) mal Pantani krízu a do cieľa prišiel so stratou 13 minút a 21 sekúnd po víťazovi etapy Richardovi Virenqueovi. V celkovom poradí sa na Tour de France ’95 umiestnil na trinástom mieste.

Jediným úspechom Pantaniho v roku 1995 bolo tretie miesto na Svetovom šampionáte v cyklistike, ktorý sa konal v meste Duitama v Kolumbii. Na konci sezóny počas pretekov Milano-Turin Pantani v prudkom zjazde z kopca spadol - dôsledkom bola dvojitá zlomenina ľavej nohy. Liečenie trvalo takmer rok, počas ktorého s ním stajňa Carrera rozviazala pracovnú zmluvu.

V roku 1996 sa Marco Pantani zúčastnil iba na jedných pretekoch, ktorými boli na konci sezóny Tour de Pologne.

V roku 1997 prechádza Marco do tímu Mercatone Uno. Úvod sezóny mu vychádza dobre - už v marci sa umiestňuje na čelných priečkach v dvoch menších pretekoch: Desiaty na Setmana Catalana a štvrtý na Critérium International. V máji skončil tretí na Vuelta al País Vasco, piaty na La Flèche Wallonne a ôsmy na Liège-Bastogne-Liège. Na Giro d´Italia získal v prvej horskej etape tretie miesto. No o tri dni neskôr za zaplietol do hromadného pádu, ktorý spôsobila zatúlaná čierna mačka. Z pretekov odstúpil. Neskôr na Tour de France skončil v celkovom poradí druhý.

Najúspešnejším rokom pre Marca Pantaniho bol rok 1998. Prvým pretekom na ktorom sa zúčastnil bola Vuelta Ciclista a Murcia v Španielsku, kde sa umiestnil na treťom mieste a získal jedno etapové víťazstvo. Na ďalšom preteku, Giro del Trentino, skončil štvrtý. Tieto preteky bral len ako prípravu na Giro d'Italia.

Tu mu boli najväčšími súpermi Švajčiar Alex Zülle a Rus Pavel Tonkov. V jedenástej etape skočil Pantani druhý, štrnástu etapu vyhral. Celkové vedenie získal v sedemnástej etape, v ktorej skončil druhý. Na poslednej horskej etape, devätnástej ktorá viedla do Plan di Montecampione, Pantani zaútočil už 20 km pred cieľom. Iba Tonkov s ním dokázal udržať tempo. No i toho 2,5 km pred cieľom striasol a vyhral etapu s náskokom 52 sekúnd pred Tonkovom. O dva dni neskôr, v predposlednej etape, časovke z Mendrisia do Lugana, si už Marco, ktorý nikdy nebol špecialista na časovky (jeho sila bola v kopcoch), už prvenstvo nenechal zobrať, ešte si ho tretím miestom poistil. K celkovému prvenstvu Marco Pantani vyhral ešte aj súťaž o najlepšieho vrchára.

Po skončení pretekov sa Pantani venoval príprave na Tour de France. Tá sa preňho nezačala dobre. Po prvej 58 kilometrovej časovke bol 33., na vlaňajšieho víťaza Jana Ullricha strácal 4 minúty a 21 sekúnd. Po príchode pelotónu do Pyrenejí sa začal Pantaniho útok na prvé miesta. V desiatej etape skončil druhý, jedenástu vyhral. Pred Alpami a týždeň pred koncom pretekov bol už štvrtý so stratou 3 minúty a 1 sekunda na Ullricha. Vedenie v celkovom poradí získal v pätnástej etape, ktorá viedla z Grenoble do Les Deux Alpes. Druhý Bobby Julich strácal 3 minúty 52 sekúnd, Ullrich klesol až na štvrté miesto. V šestnástej etape (Vizille-Albertville) bojovali Pantani a Ullrich bok po boku až do cieľa, víťazstvo v etape získal nakoniec Ullrich, Pantani bol druhý. V predposlednej etape, 52 kilometrovej časovke, skončil Marco tretí so stratou 2 minúty 35 sekúnd na Ullricha. V celkovom poradí skončil prvý Pantani, druhý bol so stratou 3 minúty 21 sekúnd Ullrich, tretí Julich strácal 4 minúty a 8 sekúnd.

Na začiatku roku 1999 nič nenasvedčovalo tomu že sa blíži zlom v Marcovej kariére. V marci získal celkové aj etapové víťazstvo na Vuelta a Murcia a etapové víťazstvo na Setmana Catalana. V máji skončil ôsmy na Vuelta al País Vasco a tretí na Giro del Trentino.

Prvé dni na Giro d’Italia sa pre Pantaniho začali veľkým súbojom s francúzskym cyklistom Laurentom Jalabertom. Vo ôsmej etape Marco vyhral a získal celkové vedenie. Na druhý deň získal v časovke tretie miesto, ale oproti Jalabertovi mal stratu 55 sekúnd a tým aj prišiel o vedúcu priečku.

V prvej etape potom čo sa pelotón presunul do Álp obsadil Pantani druhé miesto, a získal celkové vedenie. O deň neskôr vyhral etapu a náskok pred Jalabertom zvýšil o 21 sekúnd. V ďalšej etape vyhral Jalabert pred Pantanim. Na ďalší deň bola časovka, v ktorej skončil Pantani siedmy so stratou 1 minútu a 38 sekúnd na víťazného Ukrajinca Sergeja Gončara, oproti druhému Paolovi Savoldellimu strácal jednu minútu a 21 sekúnd a oproti v ten deň štvrtému Jalabertovi to bolo 57 sekúnd.

Pred presunom do Dolomitov bol Pantani prvý, druhý so stratou 44 sekúnd Savoldelli a tretí Jalabert strácajúc minútu a 9 sekúnd. Devätnástu a dvadsiatu etapu Marco s prevahou vyhral, v celkovom poradí zvýšil svoj náskok na Savoldelliho na 5 minút a 38 sekúnd. Viedol aj v súťaží o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára. Celkové víťazstvo, súťaž o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára sa naposledy podarilo vyhrať v roku 1969 Eddymu Merckxovi.

Nečakaná správa prišla 5. júna ráno. Organizátori pretekov oznámili, že v Pantaniho krvi našli antidopingovou skúškou zvýšenú hladinu červených krviniek a Marca z pretekov okamžite diskvalifikovali pre podozrenie z užívania nedovoleného preparátu erytropoetínu (EPO). Pantani sa stiahol do ústrania, nezúčastnil sa v tom roku už žiadnych cyklistických pretekov, rezignoval aj na obhajobu titulu z Tour de France. Začal tiež užívať kokaín, ktorý sa mu neskôr stal osudným.

V roku 2000 sa Marco Pantani na poslednú chvíľu objavil na štarte Giro d’Italia – v celkovom poradí skončil 28. so stratou 59 minút a 39 sekúnd na tímového kolegu Stefano Garzelliho, ktorému pomáhal na trati k víťazstvu. Záblesk dávnej formy mal v devätnástej etape, ktorá viedla do francúzskeho mesta Briançon. Tu skončil druhý za víťazom etapy Francescom Casagrande a pred tímovým kolegom Garzellim.

Takisto na Tour de France sa Pantanimu nedarilo, pred príchodom do Álp bol 25. v celkovom poradí. V Alpách sa Marcovi podarilo vyhrať ťažkú etapu, ktorá končila na vrchu Mont Ventoux, hoci to vyzeralo akoby mu druhý Lance Armstrong víťazstvo v etape prenechal. O dva dni neskôr bol Pantani druhý v etape končiacej v Briançone a o deň nato vyhral etapu do Courchevel. Týždeň pred koncom pretekov bol už v celkovom poradí šiesty, na vedúceho Armstronga strácal len jednu minútu a 37 sekúnd. V poslednej horskej etape, ktorá viedla do mesta Morzine, sa Pantani pustil do dlhého sólového úniku. Armstrong ho však dobehol a Pantani stratil 14 minút na víťaza etapy Francúza Richarda Virenqueho. Do ďalšej etapy už Marco Pantani nenastúpil.

V roku 2001 Marca Pantaniho zbavili obvinenia z užívania dopingu na Giro d’Italia 1999. Ukázalo sa, že zvýšená hladina červených krviniek súvisela s jeho zranením v roku 1995 a následnou liečbou.

Na bicykli sa mu však stále nedarilo. Z Giro d’Italia 2001 odstúpil pred devätnástou etapou, po večernom zásahu polície v jeho hotelovej izbe v San Remo, kde sa našli injekčné striekačky s inzulínom.

Giro d’Italia 2002 takisto nedokončil, preteky vzdal v šestnástej etape. Onedlho nato dostal od cyklistickej federácie osemmesačnú diskvalifikáciu za inzulín ktorý mu našla polícia v hotelovej izbe v San Remo. O mesiac neskôr mu trest zmiernili, takže už na jar 2003 mohol pretekať.

V pretekoch Giro d’Italia 2003 skončil v celkovom poradí štrnásty (v jednej etape bol piaty), pravdepodobne v dôsledku pádu v zjazde z Colle di Sampeyre. Organizátorom Tour de France sa zdali byť jeho výsledky slabé, a tak ho nenominovali na jubilejný 90. ročník pretekov (2003). Marco tým stratil motiváciu do ďalšieho trénovania, opäť sa stiahol do ústrania, vyhýbal sa i rodine a priateľom. Opäť upadol do závislosti na kokaíne, z ktorej sa v lete 2003 niekoľkokrát liečil na psychiatrickej klinike.

Večer 14. februára 2004 bola zverejnená informácia, že v hotelovej izbe v Rimini sa našlo mŕtve telo Marca Pantaniho. Prvá obhliadka konštatovala smrť v dôsledku zástavy srdca, neskoršia pitva preukázala príčinu, ktorou bolo predávkovanie kokaínom.

Marco Pantani zomrel vo veku 34 rokov. Na pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť 20 tisíc smútiacich fanúšikov. Jeho priateľka a bývalá manažérka Manuela Ronchiová im prečítala lístok, ktorý sa našiel v Marcovom pase:

Štyri roky trvajúce súdne procesy ma ponížili a stratil som túžbu byť ako ostatní športovci. Svet musí pochopiť, že skryté kamery v hotelových izbách cyklistov nás všetkých ponížili. Nie som podvodník. Veľmi ma to zranilo a všetci, ktorí mi veria, by mali prehovoriť. Ahoj. Marco^{[chýba zdroj}

Bývalý Pantaniho tréner Felice Gimondi: „Zaplatil príliš veľkú cenu. Najskôr mal fantastické úspechy, potom sa kvôli obvineniam z dopingu psychicky zrútil. Nebolo vôbec jednoduché viesť s ním dialóg, bol to uzavretý človek. Navonok vyzeral silný, ale v skutočnosti bol veľmi citlivý.“^{[chýba zdroj}

Miguel Indurain, päťnásobný víťaz Tour de France: "Bez ohľadu na jeho jazdecké kvality, dokázal ľudí pritiahnuť k cyklistike. Možno sú jazdci, ktorí toho v kariére dosiahli viac, nikdy ale nedokázali nadchnúť fanúšikov tak ako on."^{[chýba zdroj}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marco Pantani