Kurt Vonnegut Jr.
Osobné informácie
Narodenie	11. november 1922
	Indianapolis, Indiana, USA
Úmrtie	11. apríl 2007 (84 rokov)
	New York, New York, USA
Národnosť	americká
Zamestnanie	románopisec, esejista
Dielo
Žánre	literárna fikcia, satira, čierny humor, sci-fi
Obdobie	1950 – 2005
Ovplyvnený	Louis-Ferdinand Céline, Joseph Heller, William March, Mark Twain, George Orwell, Eugene V. Debs, Powers Hapgood, George Bernard Shaw, James Thurber, James Joyce
Ovplyvnil	Douglas Adams, Bill Bryson, Paul Auster, T. Coraghessan Boyle, Jhonen Vasquez, Louis Sachar, George Saunders, Haruki Murakami, Carlton Mellick III, Kula Shaker, Chris Bachelder, James Rivera, John Irving, Aka Morchiladze
Podpis
Odkazy
Kurt Vonnegut na vonnegut.com
Projekt Guttenberg	Kurt Vonnegut (plné texty diel autora)
	Kurt Vonnegut (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Kurt Vonnegut (* 11. november 1922, Indianapolis, USA – † 11. apríl 2007, New York) bol americký spisovateľ.

Vonnegut bol autorom kritizujúcim spoločnosť. Ako vojak americkej armády bol svedkom hrôz v druhej svetovej vojne a zo svojich skúseností čerpal pri písaní svojich najznámejších diel Bitúnok č. 5, Matka noc, Raňajky šampiónov, Mechanický klavír, Cat's Cradle a ďalšie. Ako odporca vojny je považovaný za pacifistu, a sám seba vyhlasoval za humanistu, bol dokonca čestným predsedom Americkej asociácie humanistov. Tvorba Kurta Vonneguta významne ovplyvnila vývin vedecko-fantastickej literatúry. Preto bol autor v rokoch 1960, 1964 a 1970 nominovaný na Huggo Award za Najlepší román.

Životopis

Kurt Vonnegut Jr. sa narodil v Indianapolise, v americkom štáte Indiana do nemecko-americkej rodiny. Jeho otec Kurt Vonnegut Sr. a taktiež aj starý otec boli poprednými architektmi, ktorí navrhli viacero známych budov v Indianapolise. V roku 1913 sa Kurt Sr. oženil s krásnou a vzdelanou Edith Lieberovou, ktorá bola dcérou bohatého pivovarníka a ako jeho jediné dieťa aj priamou dedičkou rodinného majetku. Kurt Jr. mal dvoch starších súrodencov sestru Alice a brata Bernarda. Korene Vonnegutovej rodiny siahajú do Nemecka avšak v dobe kedy protinemecký postoj ovládol Spojené štáty, sa rodičia rozhodli neviesť svoje deti k nemeckej kultúre a tradíciám. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala za následok, že rodina prišla o všetko bohatstvo vrátane vlastného domu. Vonnegutov otec nemal dostatok zákaziek a prohibícia spôsobila stratu majetku, ktorý mal pripadnúť Edith.^[1] Kurt Sr. začal trpieť depresiami a Edith sa stala závislou na alkohole a drogách.^[2] Kurt Jr. a jeho o 7 rokov starší brat Bernard boli rivalmi už od malička. Bernard bol nadaný pre matematiku a stal sa miláčikom celej rodiny, svoju popularitu dával mladšiemu Kurtovi často pocítiť. Neskôr sa stal uznávaným vedcom v oblasti klimatológie.^[3]

Vzdelanie

Už počas štúdia na strednej škole začal Kurt písať pre školské noviny Shortridge Daily Echo a v písaní pokračoval aj na univerzite Cornell kde študoval chémiu a biológiu. Pre štúdium vedy sa rozhodol pod vplyvom otca a brata Bernarda, ktorý vyštudoval chémiu na Massachusettskom technologickom inštitúte.^[1] Obaja mu tým chceli zabezpečiť úspešnú kariéru ale ako sa Kurt Jr. sám neskôr priznal nebol priveľmi snaživým študentom, čas trávil najmä písaním do školských novín a nakoniec sa rozhodol odísť zo školy.^[2]

Účasť vo vojne

V roku 1943 sa prihlásil do armády, prvý rok strávil vo výcvikovom tábore, po ktorom dostal príkaz na štúdium strojného inžinierstva na univerzitách Carniege Mellon a na univerzite v Tennessee. Neskôr ho presunuli do výcvikového tábora Atterbury, neďaleko jeho rodného mesta Indianapolis.^[1] Keď sa vrátil na pár dní domov, kde chcel prekvapiť rodičov na Deň matiek, našiel svoju matku mŕtvu po tom, ako spáchala samovraždu predávkovaním sa. Z jej smrti sa nikdy nedokázal úplne spamätať. Z armády ho neskôr poslali do Francúzska, na miesto kde sa už nebojovalo ale pár dní po príchode Vonnegutovej jednotky ich zajali vojaci nemeckej armády. Kurt spolu s ďalšími takmer 15 000 vojakmi boli transportovaní do Drážďan.^[3] Tu sa 13. februára 1945 stali svedkami bombardovania mesta britskou a americkou armádou, pri ktorom zahynulo približne 35 000 ľudí a väčšina mesta bola zničená.^[4] Skupina zajatcov vrátane Kurta Vonneguta prežila vďaka náhode. Počas bombardovania sa nachádzali v podzemí, v pôvodnom sklade mäsa, čo im zachránilo život. Nasledujúcich šesť týždňov po nálete bol Vonnegut spolu s ostatnými zajatcami poverený odstraňovaním a pálením tiel. Tieto zážitky sa doživotne podpísali na jeho psychike.^[3]

Po návrate z vojny sa Vonnegut dal na štúdium antropológie na University of Chicago a oženil so svojou láskou z detstva Jane Marie Coxovou. Popri štúdiu pracoval ako policajný reportér pre Chicago City News Bureau. Na univerzite titul nezískal keď komisia ohodnotila jeho záverečnú prácu ako neprofesionálnu.^[1] Kurt s Jane mali tri deti, syna Marka a dve dcéry Edith a Nannette.^[5]

Spisovateľ

Zamestnal sa vo firme General Electric v oddelení pre styk s verejnosťou, popri práci sa však naďalej venoval písaniu krátkych poviedok a skúšal šťastie. Svoju prvú poviedku predal v roku 1951 kedy sa zároveň rozhodol dať výpoveď aby sa mohol naplno venovať písaniu. V roku 1958 podľahla rakovine jeho sestra Alice a v ten istý deň prišiel pri vlakovom nešťastí o život aj jej manžel Jim. Vonnegut s Jane si osvojili ich štyroch synov. Časom sa z Vonneguta stal nový literárny objav a jeho popularita stúpala s každým novým dielom. Popri písaní prednášal na Univerzite v Iowe. V roku 1967 dokončil svoje najznámejšie dielo Bitúnok č. 5, ktoré bolo veľmi obľúbené najmä medzi mladými ľuďmi. Jeho sláva dosiahla vrchol začiatkom 70tych rokov, kedy bol jedným z najobdivovanejších autorov. V osobnom živote ale zažíval krízové obdobie najmä dôsledkom rozpadu jeho manželstva s Jane, čo ho taktiež odcudzilo od detí.^[3]

Utiahol sa na samotu, kde trpel hlbokými depresiami, ktoré ho doviedli až k pokusu o samovraždu v roku 1984.^[6] Vonnegut bol zarytým odporcom vojny, dokonca vyhlasoval, že jeho náboženstvom je humanizmus.^[7] Pochádzal z rodiny ateistov a svoje názory na náboženstvá si vytvoril sám na základe svojich skúseností. Napriek ateizmu priznáva, že byť súčasťou organizovaného náboženstva môže viesť ku šťastiu z toho dôvodu, že ľudské bytosti majú potrebu niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva v dnešnom osamelom svete.^[8] Zomrel v roku 2007 na následky zranenia hlavy po páde zo schodov. Zanechal po sebe svoju druhú ženu Jill Krementzovú a adoptívnu dcéru Lilly.^[9]

Tvorba

Jeho prvý román Mechanický klavír bol vydaný v roku 1952. V románe zobrazuje fiktívne mesto Ilium, ktoré je rozdelené medzi odborníkov, dôležitých ľudí a utláčaných ľudí, ktorí žijú na druhej strane rieky. Dej románu sa odohráva v nešpecifikovanom období ale nie vzdialeného od súčasnosti. Hlavná postava Paul Proteus je znechutený povinnosťami vedúceho prác v Ilium, žije vo svete ovládanom superpočítačom. Nič ho nerobí šťastným. Paul protestuje proti automatizácii moderného sveta a musí čeliť rozhodnutiu či sa prispôsobí alebo sa odcudzí.^[10] Román predstavuje svet budúcnosti, v ktorom počítače a ďalšie vedecké stroje nahradili ľudí, ktorí sú úplne zbytoční. Postavy vedú nudné a nešťastné životy, začínajú sa búriť a ničiť stroje čoskoro si ale uvedomia, že už nie sú schopní prežiť bez nich.^[11]

Jeho ďalší román The Sirens of Titan (1959) je vedecko-fantastický a predstavuje dejiny ľudstva ako mimozemskú nehodu, a zaoberá sa myšlienkami slobodnej vôle. Román je únikom od vážnej prózy, a preto je plný laserových zbraní, vesmírnych psov a armád robotov zla.^[11]

V roku 1961 bolo vydané jeho ďalšie dielo Matka noc. Je to experimentálny špionážny román, autor pokračuje v odklonení od vážnej prózy, podobne ako v prípade The Sirens of Titan. V diele po prvýkrát použil teraz už typický štýl krátkych viet, niekedy len jedno slovo ako vetu.^[11]

V Cat's Cradle (1963) Vonnegut zosmiešňuje náboženstvo aj vedu, ktoré sú podľa neho zneužité ľuďmi na získanie moci, ktorá vedie k chaosu medzi tým čo je skutočné a čo je klam, sebeckosť ľudí spôsobí koniec sveta.^[10] Cat's Cradle a The Sirens of Titan uviedli do literatúry vedecko-fantastický žáner ako žáner, ktorý sa môže zaoberať vážnymi spoločenskými problémami.^[12]

God Bless You, Mr. Rosewater (1965) je moderná satira americkej spoločnosti, ktorá rozpráva príbeh milionára, ktorý sa rozhodol spasiť svet rozdávaním štedrých almužien. Jeho rodina sa s tým však nedokáže zmieriť, a tak si najme psychiatra, ktorý ho má prehlásiť za šialenca a ako šialenec je nebezpečný spoločnosti.^[13] Vonnegutov tragikomický pohľad na Ameriku je, že krajina trpí kvôli rozpadu a plytvaniu a hlúposti.^[14]

Najdôležitejším románom Kurta Vonneguta je Bitúnok č. 5 (1969), ktorý mal silný vplyv na americkú beletriu v sedemdesiatych rokoch. Je to postmodernistický protivojnový román. Bill Pilgrim je autobiografickou postavou, v románe zobrazuje skúsenosti z bombardovania v Drážďanoch.^[11]

Medzi ďalšie Vonnegutove romány patria Raňajky šampiónov (1973), kde stvárnil svoje alter ego, spisovateľa vedecko-fantastickej literatúry, ktorého inšpirácia je nevyčerpateľná.^[15]

Slapstick (1976), ide o autobiografický príbeh starého kráľa Manthattanu a posledného prezidenta USA. Po tom, ako sa mocnosti sveta rozpadli po vypuknutí pandémie a občianskej vojny, sa presťahoval z Bieleho domu do New Yorku a začal písať svoje pamäti^[16]

Jailbird, bol vydaný v roku 1979 a sústredí sa na hlavnú postavu, Waltera Starbucna, ktorý je po rokoch prepustený z väzenia a snaží sa zmeniť svoj život.^[17]

Ostré očko (1982) hovorí o človeku, ktorý v detstve omylom zastrelil tehotnú ženu. Táto udalosť ho prenasleduje celý život.^[18] Diela sú autobiografické ale bez hlbšej historickej váhy jeho predošlých diel.^[10] Autor sa odvracia od experimentálnych prvkov, stále používa čierny humor ale je jemnejší a menej bolestivý.^[11]

V románe Galapágy (1985) autor naznačuje, že človek je príliš pomätený na to, aby sa dal zachrániť z jeho vlastnej záhuby a zvieratá vedú šťastnejší život^[14], silnejúci pesimistický tón jeho prózy, ktorý je sotva zmiernený čiernym humorom je znázornený práve v románe Galapágy.^[10]

Bluebeard bol vydaný v roku 1987, v tomto románe vedľajšia postava z predchádzajúceho diela sa objavuje v tomto románe.^[14]

Hocus Pocus zobrazuje príbeh človeka, s ktorým sa osud kruto hrá, vyšiel v roku 1990. Autor je verný experimentálnemu štýlu písania, príbeh rozčleňuje do krátkych útržkov.^[19] Jeho zdanlivo naivná literárna tvorba je žiadaná medzi čitateľmi, a pritom spĺňa dômyselnú úlohu, ktorou je podávať jeho trpký odkaz viac odľahčene.^[14]

Jeho posledným románom mal byť Časotrasenie vydaný v roku 1997, postavy sú nútené prežiť posledné roky života bez toho, aby mohli niečo zmeniť, aby dospeli do bodu keď vesmír obnoví pôsobenie slobodnej vôle^[20], napriek tomu mu v roku 1999 vyšla kniha God Bless You, Dr. Kevorkian^[10], autor vedie rozhovory s Isaacom Newtnom, Williamom Shakespearom, a mnohými ďalšími. Témy, ktorými sa zaoberajú sú napríklad posmrtný život, genocída a ďalšie.^[21]

Krátke poviedky sú v zbierke Canary in a Cat House, Welcome to the Monkey House (1968) a tiež Bagombo Snuff Box (1999), obsahuje 23 poviedok, ktoré sa ešte knižne neobjavili, ďalej Look at the Birdie (2009), While Mortals Sleep (2011) a Sucker´s Portfolio v roku 2013.

Vonnegut vydal aj hru Happy Birthday, Wanda June v roku 1971, a televíznu hru Between Time and Timbuktu: Or, Prometheus-5, a Space Fantasy v roku 1972.

Taktiež vydal aj zbierky esejí Wampeters, Forma and Grandfalloons: Options v roku 1974, Palm Sunday: An Autobiographical Collage of the 1982 vydanú v roku 1991, a tiež Fates Worse than Death v 1991.^[10] Medzi jeho najnovšie zbierky patrí A Man Without a Country (2005) a Armageddon in Retrospect v roku 2008.^[5]

Dielo

Romány

• 1952 - Mechanický klavír (Player Piano, prel. Otto Havrila, 2009)
• 1959 - The Sirens of Titan
• 1961 - Mother Night
• 1963 - Cat's Cradle
• 1965 - God Bless You, Mr. Rosewater
• 1969 - Slaughterhouse-Five'
• 1973 - Breakfast of Champions
• 1976 - Slapstick
• 1979 - Jailbird
• 1982 - Deadeye Dick
• 1985 - Galápagos
• 1987 - Bluebeard
• 1990 - Hocus Pocus
• 1997 - Timequake

Poviedky a eseje

• 1961 - Canary in a Cathouse
• 1968 - Welcome to the Monkey House: A Collection of Short Works
• 1974 - Wampeters, Foma and Granfalloons
• 1981 - Palm Sunday
• 1991 - Fates Worse than Death
• 1999 - Bagombo Snuff Box: Uncollected Short Fiction
• 1999 - God Bless You, Dr. Kevorkian
• 2005 - A Man Without a Country
• 2008 - Armageddon in Retrospect (posmrtne)

V slovenčine

• 1973 - Bitúnok č. 5 (Slaughterhouse-Five) (Tatran)
• 1987 - Galapágy (Galápagos) (Tatran)
• 1988 - Ostré očko (Deadeye Dick) (Slovenský spisovateľ)
• 1999 - Časotrasenie (Timequake) (Slovart)
• 2003 - Matka noc (Mother Night) (Slovart)
• 2009 - Raňajky šampiónov (Breakfast of Champions) (Slovart)
• 2009 - Mechanický klavír (Player Piano) (Slovart)

V češtine

• 1976 - Kolíbka (Cat´s Craddle)
• 1985 - Sirény z Titanu (The Sirens of Titan)
• 1987 - Mechanické piano (Player Piano)
• 1992 - Matka Noc (Mother Night)
• 1997 - Galapágy (Galápagos)
• 2001 - Tabatěrka z Bagomba (Bagombo Snuff Box)
• 2004 - Květná neděle (Palm Sunday)
• 2006 - Muž bez vlasti (A Man without a Country)
• 2006 - Groteska (Slapstick: Or Lonesome No More!)
• 2007 - Časotřesení (Timequake)
• 2007 - Hokus pokus (Hocus Pocus)
• 2007 - Ostroočko (Deadeye Dick)
• 2007 - Snídaně šampiónů (Breakfast of Champions)
• 2008 - Jatka č. 5 (Slaughterhouse-Five)
• 2008 - Modrovous (Bluebeard)
• 2008 - Bůh vám žehnej, pane Kevorkiane (God Bless You, Dr. Kevorkian)
• 2008 - Bůh vám žehnej, pane Rosenwatere (God Bless You, Mr.Rosewater)
• 2008 - Kriminálník (Jailbird)
• 2008 - Vítejte v pavilonu opic (Welcome to the Monkey House)

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Vonnegut

Zdroje

• Allen, Rodney William(ed).1988. Conversation with Kurt Vonnegut. USA: University Press of Mississippi. ISBN 0-87805-358-1
• Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. New York: Infobase Publishing. ISBN 978-1-4381-0992-3
• High, P. 2000. An Outline of American Literature. New York: Longman Inc. ISBN 0-582-74502-0
• Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-212271-1
• Wagner, Hans P. 2010. A History of British, Irish and American Literature. 2 nd edn. Berlin: Wissenschaflicher Verlag Tier. ISBN 978-3884764107

Literárny portál