Ivan Žiak (* 30. október 1952, Rudina - okres Kysucké Nové Mesto), slovenský prvoligový futbalový brankár 80-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti podniká a vo svojej futbalovej škole trénuje novú generáciu brankárov.

Medzi žrde sa začal stavať ako 7-ročný a jeho prvým trénerom bol Teodor Zvara. K výkonnostnému rastu mladého Ivana Žiaka prispeli tréneri Beniač, Ing. Hančin, Kľučiar, Baránek a J. Marko. Brankárskym vzorom mu bol jeho dlhoročný starší kolega František Plach, ktorý ho zaúčal do tajov brankárskeho umenia.

V žiackej súťaži dosiahol kolektív ZVL Žiliny, za ktorý Ivan Žiak chytal, 3. miesto na 1. majstrovstvách Slovenska. Súčasne si však Ivan Žiak brával i masku hokejového brankára. Obom športom sa venoval až po dorasteneckú ligu. Nakoniec ostal verný futbalu. Už ako 13-ročný bol preradený do dorasteneckého družstva a po dvoch rokoch chytal v dorasteneckej lige. Vtedy patril tento kolektív medzi dorasteneckú elitu. Hrali v ňom aj iní bývalí žilinskí prvoligisti Chobot, Beleš, Gerhárt. Tento kolektív dosiahol aj niekoľko medzinárodných úspechov. Stal sa dvojnásobným víťazom turnaja v Paríži, zvíťazil tiež na turnaji v Nordkirchene v bývalej NSR. Po prekročení vekovej hranice bol Ivan Žiak preradený do B-mužstva ZVL Žiliny, odkiaľ po polroku narukoval do Tatrana Prachatice v južných Čechách. Tam značnou mierou prispel k postupu tohto mužstva do divízie.

Po návrate z vojenskej služby mal viac ponúk od ligových mužstiev, no ostal verný farbám ZVL Žilina a stal sa členom prvoligového kolektívu. Silná konkurencia brankárskych individualít, akými boli Cepo, Plach, Smak však znamenala, že Ivan Žiak chytal za divízne Béčko. Až po odchode Placha a Smaka sa stal druhým brankárom ZVL. No túžba postaviť sa medzi prvoligové žrde sa mu ešte nesplnila. Zranil sa a medzitým svoju šancu využil iný odchovanec Žiliny, Murarík.

Ako 23-ročný Ivan Žiak prestúpil po všetkých zraneniach do Chemlonu Humenné a stál v bráne hneď od začiatku jarnej sezóny. Úspech ne seba nedal dlho čakať. V ankete o najúspešnejšieho športovca roka 1976 v okrese Humenné sa objavil v prvej desiatke aj Ivan Žiak. Chemlon Humenné skončil na 3. mieste SNL (po 1. a 2. celoštátnej federálnej lige tretia najvyššia futbalová súťaž spolu s ČNL v ČSSR). V nasledujúcej sezóne 1976-1977 sa Humenné stalo víťazom SNL, ktorá sa v rámci reorganizácie po zrušení 2. federálnej ligy stala spolu s ČNL druhou najvyššou súťažou. Ivan Žiak sa po tejto úspešnej sezóne rozhodol o prestup.

Napriek záujmu viacerých prvoligových oddielov (Inter, Slovan, Žilina, Trenčín, VSS) o Ivana Žiaka, jeho ďalšou zastávkou bolo mužstvo VSS Košice, ktoré kvôli poslednému miestu muselo opustiť 1. ligu. A tak novým cieľom mužstva, v ktorom v tom čase hrávali okrem iných aj Dušan Gallis, Polák, Štafura, Danko alebo Jutka, bolo prispieť k návratu mužstva do najvyššej futbalovej súťaže. Ročník 1977-1978 bol úspešný a kolektív sa stal víťazom SNL. V modrožltom drese Ivan Žiak so spoluhráčmi obhájil česť svojho tímu aj proti takým prestížnym súperom ako boli reprezentanti ČSSR A, Bohemians Praha alebo Sparta Praha. V sezóne 1978-1979 klub vystupoval, už opäť v 1. lige, pod názvom ZŤS. Na Bohemianse Ivan Žiak hrdo zdolával Panenkove útoky, ale školácku chybu, ktorej sa tam dopustil, mu vtedajšie noviny nezabudli pripomenúť. V zápase proti olympijskému tímu ČSSR však jeho konto zostalo čisté. V tejto sezóne boli ZŤS Košice víťazom Slovenského pohára a mali právo spolu s českým prvým mužstvom bojovať o víťaza Československého pohára. V poradí 20. pohár si nakoniec odniesli hráči Sparty Praha. Počas zápasu, v priamom televíznom prenose, proti Dukle Praha utrpel Ivan Žiak ťažký úraz hlavy spôsobený protihráčom Gajdúškom. Aj napriek nútenej prestávke sa od roku 1980 meno Ivana Žiaka začalo objavovať v zostavách reprezentačných mužstiev A a B, ktoré vyhodnocovala športovo orientovaná tlač ako napr. denník Šport alebo týždenník Gól.

V sezóne 1980-1981 sa Ivan Žiak vrátil k svojmu materskému oddielu ZVL Žilina, ktorý povolal späť viacerých svojich odchovancov. Po zostupe do SNL bolo ambíciou oddielu vrátiť sa do najvyššej súťaže. To sa mužstvu podarilo po víťazstve SNL v nasledujúcej sezóne. Niet divu, veď zelenožltý dres s Ivanom Žiakom vtedy obliekali aj také osobnosti čs. futbalu ako Vladimír Kinier, Milan Zvarík, Miroslav Gerhárt alebo Dušan Gallis pod vedením trénera Meissnera. Dokonca v prvom kole Stredoeurópskeho pohára (STEP), ktoré sa odohralo 20. novembra 1982, ZVL Žilina vyhrala vysoko 4:0 nad vtedajším majstrom Talianska Hellas Verona. Ani také eso ako Brazílčan Dirceau nedokázal prekonať dobre hrajúcu obranu Žiliny spolu s brankárom Ivanom Žiakom. Napriek veľkej forme, kolektív skončil v STEP-e až na druhom mieste za Vasas Budapešť. V drese Žiliny sa Ivan Žiak preslávil mnohými vynikajúcimi individuálnymi výkonmi. Jedným z nich bolo stretnutie ZVL Žiliny pod Zoborom, kde PLASTIKA Nitra prehrala v domácom prostredí 1:2. Ivan Žiak bol hrdinom stretnutia, predvádzal pod Zoborom - podľa slov reportéra Československého rozhlasu Gaba Zelenaya vo vtedajšej nedeľnej relácii "S mikrofónom za športom" - "trojitého Viktora". Niet divu, že v 9. a aj ešte v ďalších ligových kolách ročníkov 1982-1983, 1983-1984 ho denník Šport a týždenníky Čs. sport a Gól vybrali do zostavy A reprezentácie a počas koncoročnej bilancie do "ALL STARS" C zostavy. V českej tlači sa meno Ivana Žiaka objavilo v najlepšej jedenástke roka a na prvom mieste medzi brankármi, dokonca pred vynikajúcim Semanom. Okrem iného sa Ivan Žiak stal postrachom strelcov penált a zabránil Ladislavovi Vízkovi streliť svoj 100. gól na Dukle. Na brankárskom konte mal Ivan Žiak aj jednu červenú kartu zo zápasu na Slovane. Vtedajšia tlač komentovala túto zriedkavú udalosť, ktorá sa odohrala v 72. minúte 15. kola 1. ligy 82-83, výstižne: "Najlepší hráč hostí nedohral" (rz) alebo "Žiak pod sprchy, Goffa do brány..." (článok P. Trenčianskeho). Obecenstvo na Tehelnom poli sa pri nedeľňajšom stretnutí stalo svedkom celkom nezvyčajnej situácie. Gólman Ivan Žiak nevydržal, keď mu Slovanista Luhový neprestajne bránil v rozohraní, ale nerozvážny atak už nebolo bývalo možné vrátiť späť. Hostia už mali všetky možnosti striedania vyčerpané. Rozhodca Pouček vylúčil najlepšieho žilinského hráča zápasu. Luhového pokarhal žltou kartou. Najlepší žilinský útočník Goffa už nemohol vyrovnať skóre, ocitol sa v bráne v Žiakovych rukaviciach. Táto kuriozita však nebola prvosienkou na našich ani na zahraničných trávnikoch. Obdobná situácia sa prihodila v tej istej sezóne aj v stretnutí 1. anglickej divízie Arsenal - Aston Villa. Za stavu 2:1 pre domácich fauloval škótsky brankár George Wood strelca Astonu Petra Witbeho pred pokutovým územím. V bráne ho musel nahradiť stredopoliar Stuart Robson. Rovnako ako v Bratislave výsledok zostal bez zmeny. V československej 1. futbalovej lige mali tréneri tri razy možnosť poslať namiesto vylúčeného brankára jeho náhradníka. V sezóne 1979-80 ukázal rozhodca Christov červenú kartu Stárkovi zo Sparty Praha a v 88.minúte ho nahradil Koubek. V ročníku 1978-79 Krchňák vylúčil Netoličku z Dukly a v 73. minúte ho vystriedal Stromšík. V sezóne 1975-76 rozhodca Kopal pokarhal červenou kartou Semana z Lokomotívy a v 45. minúte nastúpil Flešár. Situácia z Tehelného poľa sa zopakovala až v októbri 1973, keď v zápase Bohemians - Plzeň vylúčil Korček hosťujúceho Čalouna a v 88. minúte už hostia striedať nemohli, a tak brankársky dres si musel obliecť záložník Szüss a domáci získali z jedenástky víťazstvo 3:2. Napriek prvoligovým úspechom zostala účasť v reprezentácii pre Ivana Žiaka len snom a pre novinárov, bola záhadným otáznikom. Podľa reprezentačného trénera E. Hadamčíka pred zápasom vo Švédsku, na ktorý chcel povolať Ivana Žiaka, však „v tak krátkom čase nebolo možné vybaviť pasové formality...“

Po 111-tich prvoligových zápasoch, ako 33.ročný, Ivan Žiak prestúpil v lete 1985 do Sigmy Olomouc. Tam sa však jeho ambície nenaplnili. Mužstvo nezískalo titul majstra a sezónu neodchytal Ivan Žiak, ale Zdeněk Tulis. V novembri 1985 ešte stál v bránke Sigmy Olomouc v zápase Stredoeurópskeho pohára proti Pize. Keďže posledné roky futbalovej kariéry nechcel Ivan Žiak stráviť na lavičke, rozhodol sa odísť. Pokúsilo sa ho získať FO Dynamo České Budějovice, ale matričná komisia prestup zamietla.

Nakoniec Ivan Žiak nastúpil v drese Baníka Havířov, kde sa pričinil o postup mužstva do 1. ČNFL.

„Obranca brány má byť v stálom strehu, pohotový a rýchly v rozhodovaní, musí sa vedieť bleskovo hádzať pod nohy súpera, vyskočiť najvyššie ponad všetkých hráčov, chytiť loptu a pevne je držať v rukách. Musí uhádnuť, kam smeruje úmysel protihráča, najmä pri trestnom a pokutovom kope. Má toho veľa. Okrem spomínaných vlastností musí byť pokojný a odvážny.“

„Penalta sa dá chytiť len v tom prípade, ak ju strelec zle kopne alebo keď vám šťastena nešepká hodiť sa slepo na jednu stranu a – lopta letí práve tam.“

„Čim je brankár starší, tým je lepší. Je vyzrelý, pozná svoje slabiny a má skúsenosti. Ja si napríklad „mapujem“ futbalistov a veľmi mi to pomáha. Viem o Vojačkovej sile (1982-1983) vo vzdušných súbojoch, poznal som dobre schopnosti strelcov, akými boli Nehoda, Gajdúšek či Kroupa. Snáď len u Panenky som nikdy nevedel, čo s loptou vyvedie. Teraz je rovnako nepríjemný pre brankárov aj Vízek.“

• Oficiálna stránka Ivana Žiaka Archivované 2014-09-12 na Wayback Machine