Guillermo Lasso
ekvádorský politik a bankár
47. prezident Ekvádora
V úrade 24. máj 2021 – 23. november 2023
Lenín Moreno Daniel Noboa
Minister hospodárstva
V úrade 17. august 1999 – 24. september 1999
Prezident	Jamil Mahuad
Biografické údaje
Rodné meno	Guillermo Alberto Santiago Lasso Mendoza
Narodenie	16.11.195516. november 1955 (69 rokov) Santiago de Guayaquil, Ekvádor
Politická strana	Creando Oportunidades
Rodina
Rodičia	Enrique Lasso Alvarado Nora Mendoza
Manželka	María de Lourdes Alcívar
Deti	5
Odkazy
Guillermo Lasso na guillermolasso.ec
	Guillermo Lasso (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Guillermo Alberto Santiago Lasso Mendoza^[1] (* 16. november 1955^[2]) je ekvádorský politik, bankár, podnikateľ a od roku 2021 prezident Ekvádoru.

Lasso sa narodil v Guayaquile, v štvrti Orellana, v roku 1955 ako najmladší z jedenástich detí.^[1] Jeho otec Enrique Lasso Alvarado bol verejným činiteľom z Quita. Jeho matka Nora Mendoza, pôvodom z Portoviejo, bola žena v domácnosti, ktorá tiež pracovala ako krajčírka, aby finančne pomohla svojej rodine.^[2] Nedokončil vysokú školu, pretože musel pracovať, aby uživil rodinu.^[3] Ako 15-ročný začal pracovať na burze cenných papierov, kde rýchlo stúpal po pozíciách, až sa stal takmer po 20 rokoch stal výkonným prezidentom druhej najväčšej ekvádorskej banky Banco de Guayaquil.^[1][4] Vo svojej podnikateľskej kariére absolvoval krátke pôsobenie v miestnej dcérskej spoločnosti Coca-Cola a bol zástupcom japonskej značky nákladných automobilov Hino v Ekvádore.

Jeho skúsenosti s verejnou správou začali v roku 1998, keď ho prezident Jamil Mahuad vymenoval za guvernéra Guayasu. Počas tej istej vlády, ktorá čelila bankovej kríze v roku 1999 a ustúpila systému dolarizácie, zastával niekoľko týždňov post ministra hospodárstva. Po odchode z prezidentského úradu Banco de Guayaquil v roku 2012 založil Lasso stranu CREO (Creando Oportunidades).^[1]

Vo februári roku 2013 kandidoval v prezidentských voľbách, kde získal 22,68% hlasov a prehral s Rafaelom Correom, ktorý dosiahol 57,17% hlasov.^[5] V roku 2017 kandidoval opäť ako kandidát konzervatívnej Aliancie CREO-SUMA. ^[6] V druhom kole volieb získal 48,84% hlasov a prehral s kandidátom vládnucej ľavicovej strany Lenínom Morenom, ktorý získal 51,16% hlasov. Lasso ihneď po voľbách spochybnil zverejnené oficiálne výsledky a vyhlásil, že bude požadovať prepočítanie hlasov. Svojich priaznivcov súčasne vyzval na pokojné, ale rozhodné protesty.^[7] Následne Lassov tím na tlačovej konferencii vyhlásil, že v 1795 volebných miestnostiach bola odhalená absencia príslušných podpisov a pozmenené výsledky.^[8]

V prezidentských voľbách v máji roku 2021 kandidoval tretíkrát a v druhom kole sa mu podarilo poraziť ľavicového kandidáta Andrésa Arauza v pomere 52,36 : 37,64.^[9][10] Po inaugurácii sa ujal úradu a stal sa tak prvým pravicovým lídrom Ekvádora za uplynulých 14 rokov.^[10]

V októbri 2021 ekvádorský zákonodarný zbor odobril začatie vyšetrovania Lassa v súvislosti s tým, že Lassove meno figurovalo v dokumentoch známych ako Pandora Papers. Podľa týchto dokumentov Lasso ovládal 14 offshorových spoločností, väčšinou so sídlom v Paname, a zatvoril ich po tom, ako bol v roku 2017 schválený zákon, ktorý prezidentským kandidátom v Ekvádore zakazoval mať spoločnosti v daňových rajoch. Vyšetrovanie sa malo zaoberať tým, čo prezident mohol porušiť pravidlo, ktoré zakazuje kandidátom a verejným činiteľom mať svoje finančné zdroje alebo majetok v daňových rajoch.^[11]

Lasso v júni 2022 vyhlásil v šiestich provinciách (Chimborazo, Tungurahua, Cotopaxi, Pichincha, Pastaza a Imbabura) Ekvádoru výnimočný stav v súvislosti s protestmi pôvodných obyvateľov proti vysokým cenám pohonných hmôt v krajine. V hlavnom meste Quito zároveň nariadil zákaz vychádzania. Výnimočný stav v provinciách zrušil 24. júna.^[12][13][14] Po týchto udalostiach sa parlamentná opozícia neúspešne pokúsila o impeachment prezidenta.^[15]

V auguste toho roku Lasso po výbuchu v Guayaquile vyhásil 30-dňový výnimočný stav v tejto provincii. Výnimočný stav tam bol vyhlásený už predtým v apríli z dôvodu narastajúceho násilia.^[16]

V máji 2023 opozičná väčšina v Národnom zhromaždení spustila proces impeachmentu prezidenta. Opozícia Lassa obviňovala, že vedel o korupčných aktivitách jeho švagra a istého podnikateľa obviňovaného z účasti na obchode s drogami. Prezident v reakcii na to rozpustil opozíciou ovládané Národné zhromaždenie a zároveň vyzval Národnú volebnú radu, aby vypísala nové parlamentné aj prezidentské voľby.^[15] Volebná rada vypísala ich termín na 20. augusta, s tým, že v prípade prezidentských by sa v októbri konalo ich prípadné druhé kolo.^[17]

V júni 2023 Lasso oznámil, že v nadchádzajúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať.^[18]

V auguste 2023 Lasso vyhlásil 60 dňový výnimočný stav po zastrelení prezidentského kandidáta Fernanda Villavicencia.^[19]

Prezidentské voľby vyhral 35-ročný podnikateľ Daniel Noboa, ktorý lassa vystriedal vo funkcii koncom novembra.^[20]

Je členom ultrakonzervatívneho združenia Opus Dei a vyslovuje sa dôrazne proti zväzkom osôb rovnakého pohlavia a interrupciám.^[21]

Je ženatý s Maríou de Lourdes Alcívara a má päť detí. S manželkou sa zoznámil v roku 1977 a vzali sa o štyri roky neskôr.^[1][22]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guillermo Lasso