A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Elias Canetti | |
britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista | |
Narodenie | 25. júl 1905 Ruse Bulharsko |
---|---|
Úmrtie | 14. august 1994 (89 rokov) Zürich, Švajčiarsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Elias Canetti |
Elias Canetti (* 25. júl 1905, Ruse, Bulharsko - † 14. august 1994, Zürich, Švajčiarsko) bol britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista pôvodom z Bulharska a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1981.
Život
Detstvo a mladosť
Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom podunajskom prístave Rusčuk (dnešná Ruse) v rodine sefardsko-židovského obchodníka Jacquesa Eliasa Canettiho a jeho ženy Mathilde Canettiovej, rodenej Arditti. V roku 1911 sa rodina presťahovala do britského Manchesteru. V nasledujúcom roku však otec zomrel a matka sa rozhodla odsťahovať s celou rodinou do Viedne. Canettiho rodným jazykom bolo ladino, pričom po bulharčine a angličtine s francúzštinou sa Canetti učil už piaty jazyk, nemčinu, ktorá sa neskôr stala jazykom jeho diel. Rodina sa presťahovala ešte do Švajčiarska a Nemecka, kde Canetti maturoval.
Viedeň
Roky 1924 - 1938 strávil Canetti vo Viedni a vytvoril tu jedno zo svojich vrcholných diel, román Die Blendung. Tu sa roku 1934 oženil s Vezou (Venezianou) Taubner-Calderón (1897 - 1963) a zostali spolu, napriek Canettiho častým manželským neverám (istý čas mal pomer so spisovateľkou Iris Murduchovou), až do jej smrti v roku 1963.
Po skončení prvej svetovej vojny sa rodina usadila vo Francúzsku, ale Canetti odišiel do Viedne, kde študoval chémiu. Viac než štúdium ho ale zaujali literatúra a filozofia, ktorým sa venoval vo svojom voľnom čase. Prekladal napríklad do nemčiny diela amerického spisovateľa Uptona Sinclaira. Canetti navštevoval prednášky Karla Krausa, študoval diela Gustava Le Bona a zajímal sa o objavy Sigmunda Freuda. Toto všetko tvorilo základ pre najvýraznejšie pole jeho záujmu, štúdium fenoménu masy a masového správania.
Vo Viedni, alebo pri svojich návštevách Berlína, sa stretával s mnohými spisovateľmi, okrem iného s Bertoltom Brechtom, Hermannom Brochom, Robertom Musilom či so skladateľom Albanom Bergom. Od začiatku 30. rokov, kedy Canetti publikoval dve divadelné hry, písal svoje prvé veľké dielo, jediný román, ktorý napísal, Die Blendung (Zaslepenie), ktorý vyšiel roku 1935, priniesol mu značnú slávu a bol prekladaný do cudzích jazykov. Po nástupe nacizmu bol však zakázaný. Po pripojení Rakúska k Tretej ríši v roku 1938 emigroval Canetti do Francúzska a nasledujúceho roku do Veľkej Británie.
Londýn
V roku 1939 sa Canetti s rodinou uchýlil do emigrácie v Londýne a zostal tu až do roku 1971. Tu vzniklo jeho najvýznamnejšie sociologické dielo Masse und Macht. Canettiho kniha Die Blendung sa po skončení druhej svetovej vojny preslávila po celej Európe. Dostal za ňu celý rad medzinárodných cien, napríklad francúzsku „Prix International“ v roku 1949.
Pod ťarchou zážitkov z druhej svetovej vojny ovplyvnili Canettiho dielo motív smrti, hystérie a davového šialenstva (prítomný v menšej miere už v románe Die Blendung). Okrem ďalšej divadelnej hry sa Canetti v 50. rokoch intenzívne zaoberal svojim veľkým teoretickým dielom Masse und Macht (Masa a moc), ktoré bolo vydané v roku 1960. Začal na ňom pracovať však už v roku 1925 a veľkou inšpiráciou bol pre neho očitý zážitok vypálenia Justičného paláca vo Viedni v roku 1927. Kniha má dve časti. V prvej rozpracoval tézy, že základným nutkaním davu je prežiť, či že najnižšou formou prežitia je zabitie. Druhá časť sa zaoberá otázkou, ako a prečo sú davy ovládané vodcami. Adolfa Hitlera tu vykreslil ako paranoidného vodcu, fascinovaného davom, ktorý vedie. Okrem Masse und Macht vydal niekoľko esejí (okrem iného o Franzovi Kafkovi) a cestopis.
Zürich
Po tom, ako Canetti v roku 1963 ovdovel, nadviazal blízky vzťah k v Zürichu žijúcej Here Buschorovej (1933 až 1988), s ktorou sa v roku 1971 oženil a s ktorou od začiatku 70. rokov žil prevažne v Zürichu. O rok neskôr sa im narodila dcéra Johanna, ktorá sa stala hudobníčkou. Canettiho druhá žena zomrela v roku 1988. V 70. rokoch Canetti okrem iného publikoval niekoľko dielne pamäti.
Canetti dostal mnohé vyznamenania (Büchner-Preis, Kafka-Preis atď.) a je držiteľom dvoch čestných doktorátov. V roku 1981 mu bola udelená Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel v Zürichu v roku 1994 a je pochovaný na cintoríne Fluntern neďaleko hrobu Jamesa Joycea, s ktorým sa cítil duševne spriaznený dielom aj osudom.
Zaujímavosť
Canetti bol klasickým príkladom Európana 20. storočia. Jeho rodina mala židovsko-španielske korene a do Bulharska sa prisťahovala z Turecka (Canetti mal turecký pas). Po niekoľkonásobnom sťahovaní sa Canetti usadil v Londýne a získal v roku 1952 britské občianstvo a britský pas. Nobelovu cenu za literatúru získal ako britský spisovateľ (všetky svoje diela napísal v nemčine), ale niekoľko ďalších krajín protestovalo. Zomrel v Zürichu. Dnes je najčastejšie klasifikovaný ako britský spisovateľ.
Dielo
- 1935 - Die Blendung, román
- 1932 - Hochzeit, dráma
- 1934 - Die Komödie der Eitelkeit, dráma
- 1953 - Die Befristeten, dráma
- 1954 - Die Stimmen von Marrakesch, cestopis
- 1960 - Masse und Macht, štúdia
- 1969 - Der andere Prozess; Kafkas Briefe an Felice, esej
- 1976 - Das Gewissen der Worte, eseje
- 1974 - Der Ohrenzeuge; Fünfzig Charaktere, spomienky
- 1977 - Die gerettete Zunge; Geschichte einer Jugend, autobiografia
- 1980 - Die Fackel im Ohr; Lebensgeschichte 1921-1931, autobiografia
- 1985 - Das Augenspiel; Lebensgeschichte 1931-1937, autobiografia
- 2003 - Party im Blitz; Die englischen Jahre, autobiografia (vyšlo posmrtne)
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Elias Canetti
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elias Canetti
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čchen Jün
Ľudovít Šuhajík
Šodžiro Sugimura
Štěpán Trochta
Štefan Gráf
Štefan Hanus
Adam Matejka
Adolf Artúr Drexler
Adolf Erik Ehrnrooth
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Albert Speer
Albert William Tucker
Alexandr Sergejevič Kuchtarov
Alfréd Turčan
Alojz Ballay
Alojz Gocník
Alojz Lutonský
Andrej Dobrota
Armin Singer
Arthur Koestler
Ary Sternfeld
Astrid Švédska
Attila József
Ayn Rand
Belo Bottló
Bohumil Pokorný
Bruno Gesche
Carl David Anderson
Charles Ehresmann
Christian Dior
Colin Clark
Dag Hammarskjöld
Daniil Ivanovič Charms
Dominik Štubňa-Zámostský
Elemír Polk
Elias Canetti
Ella Fuchsová-Lehotská
Emanuel Sperner
Emilio Gino Segrè
Emil Perko
Emil Szmutkó
Erich Maren Schlaikjer
Eugen Medek
Eugen Tandlich
Félix Houphouët-Boigny
Faustína Kowalská
Felix Bloch
Ferdinand Čapka
František Babušek
František Hečko
František Viktor Podolay
Friedrich Hartjenstein
Günther Bornkamm
Gareth Jones (novinár)
Gerard Kuiper
Greta Garbo
Hans Urs von Balthasar
Helena Bartošová-Schützová
Henry Fonda
Herman Kvasnica
Ján Čmelík
Ján Štalmašek
Ján Fischer
Ján Klinovský
Ján Svetoň
Jan Werich
Jean-Paul Sartre
Jiří Voskovec
Johnny Gibson
John Kuck
John O’Hara
Jozef Šimčisko
Jozef Forner
Jozef Karvaš (pedagóg)
Jozef Lettrich
Jozef Zadžora (1905)
Károly Kollányi
Karol Borsuk
Karol Stráňai
Kenneth Rexroth
Koloman Šándor
Koloman Ladislav Brezány
Kurt Herbert Adler
Ladislav Lavotha
Lev Genrichovič Šnireľman
Mária Rázusová-Martáková
Marcel Lefebvre
Marian Rejewski
Markos Vamvakaris
Matej Tasler
Maurice Nédoncelle
Michail Alexandrovič Šolochov
Michail Alexandrovič Lifšic
Michal Foltin
Mikuláš Furdík
Miloš Sovák
Mirko Trnovský
Nevill Francis Mott
Oskár Ferianc
Paul Grimault
Raymond Aron
René de Possel
Robert Donat
Rudolf Dilong
Severo Ochoa
Simo Häyhä
Stanisław Mazur
Stanislav Felber
Stanislav Jurovský
Václav Mencl
Vasilij Semionovič Grossman
Viktor Andrejevič Kravčenko
Viktor Borisovič Sočava
Viktor Frankl
Vladimír Guth
Vladimír Holan
Vojtech Kováč (zootechnik)
Władysław Gomułka
Wassily Leontief
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Weischedel
Zdeněk Burian
Zoltán Brüll
Zoltán Klimo
Zora Paulendová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.