A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Thomas Samuel Kuhn | |
americký filozof, teoretik a historik vedy | |
Narodenie | 18. júl 1922 Cincinnati, Ohio, USA |
---|---|
Úmrtie | 17. jún 1996 (73 rokov) Cambridge, Massachusetts, USA |
Odkazy | |
Commons | Thomas Samuel Kuhn |
Thomas Samuel Kuhn (* 18. júl 1922, Cincinnati, Ohio, USA – † 17. jún 1996, Cambridge, Massachusetts, USA) bol americký filozof, fyzik, teoretik a historik vedy.
Zastával koncepciu historistickej dynamiky vedeckého poznania, podľa ktorej sa vývoj vedy neuskutočňuje v plynulých zmenách, ale prostredníctvom revolučných procesov (spontánnych zmien určitého modelu - paradigmy). Presnejšie tvrdí, že sa striedajú etapy tzv. normálnej vedy (uznanie istej paradigmy) a tzv. kritické etapy (kedy v dôsledku nahromadenia neriešených problémov nastupuje revolúcia vytvárajúca viacero súperiacich paradigiem). Kuhn pritom zastáva stanovisko internalizmu.
Život
Mladosť
Kuhn sa narodil v Cincinnati v Ohiu matke Minette Stroock Kuhnovej (rod. Stroock) a otcovi Samuelovi L. Kuhnovi. Jeho otec, absolvent Harvadu a Massachusetts Institute of Technology bol povolaním strojný inžinier a investičný poradca. Jeho matka bola redaktorka a podporovateľka umenia. Obaja jeho rodičia boli židovského pôvodu.[1] Mal aj o tri roky mladšieho brata. Krátko po Thomasovom narodení sa jeho rodina presunula do New Yorku.[2]
Vzdelanie
Od materskej školy do piatej triedy sa vzdelával v Lincoln School, súkromnej pokrokovej škole na Manhattane, ktorá kládla dôraz skôr na samostatné myslenie než na učenie sa faktov a predmetov. Rodina sa potom presťahovala na sever do mestečka Croton-on-Hudson v štáte New York, kde opäť navštevoval súkromnú progresívnu školu - Hessian Hills School. Tu si v šiestej až deviatej triede zamiloval matematiku. Z Hessian Hills odišiel v roku 1937. V roku 1940 absolvoval školu The Taft School vo Watertowne v štáte Connecticut.
V roku 1943 získal titul bakalára fyziky na Harvard College, a neskôr v roku 1946 získal aj titul magistra fyziky. Doktorát z fyziky pod vedením Johna Van Vlecka tu obhájil v roku 1949.[3] Podľa vlastných slov ho významne ovplyvnili, tri roky úplnej akademickej slobody ako Harvard Junior Fellow, ktoré boli rozhodujúce pre to, aby mohol prejsť od fyziky k dejinám a filozofii vedy.
Vedecká a pedagogická činnosť
Kuhn na návrh rektora univerzity Jamesa Conanta viedol v rokoch 1948 až 1956 na Harvarde kurz dejín vedy. Po odchode z Harvardu vyučoval Kuhn na Kalifornskej univerzite v Berkeley na Katedre filozofie aj na katedre histórie a v roku 1961 bol vymenovaný za profesora dejín vedy. Kuhn urobil rozhovor s dánskym fyzikom Nielsom Bohrom a nahral ho na magnetofónovú pásku. V Berkeley napísal a vydal (v roku 1962) svoje najznámejšie a najvplyvnejšie dielo: Štruktúra vedeckých revolúcií.[4]
V roku 1964 nastúpil na Princetonskú univerzitu ako profesor filozofie a dejín vedy. V rokoch 1969 až 1970 pôsobil ako prezident Spoločnosti pre dejiny vedy. V roku 1979 nastúpil na Massachusettský technologický inštitút (MIT) ako profesor filozofie, kde pôsobil do roku 1991.
V roku 1994 bola Kuhnovi diagnostikovaná rakovina pľúc. Zomrel v roku 1996.
Osobný život
Thomas Kuhn bol dvakrát ženatý, najprv s Kathryn Muhsovou, s ktorou mal tri deti, a potom s Jehane Barton Burnsovou (Jehane B. Kuhn).
Diela
- The Structure of Scientific Revolutions, 1962 (vyšla v slovenčine: Štruktúra vedeckých revolúcií, Pravda, 1982)
- The Copernican Revolution (Cambridge, MA: Harvard University Press, 1957)
- The Essential Tension: Selected Studies in Scientific Tradition and Change (1977)
- Black-Body Theory and the Quantum Discontinuity, 1894-1912 (Chicago, 1987) (ISBN 0-226-45800-8)
- The Road Since Structure: Philosophical Essays, 1970-1993 (Chicago: University of Chicago Press, 2000) (ISBN 0-226-45798-2)
Referencie
- ↑ Jewish Philosophers . jinfo.org, . Dostupné online.
- ↑ Thomas Kuhn . famousscientists.org, 2017-06-12, . Dostupné online.
- ↑ KUHN, Thomas S.. The Road Since Structure (Philosophical Essays, 1970-1993, with an Autobiographical Interview). : University of Chicago Press, 2000. 335 s. ISBN 978-0-226-45798-7.
- ↑ Bird, Alexander. Thomas Kuhn . plato.stanford.edu, 2004-08-13, . Dostupné online.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thomas Kuhn na anglickej Wikipédii.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.