A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Phil Bosmans | |
belgický katolícky rehoľník | |
Narodenie | 1. júl 1922 Gruitrode, Belgicko |
---|---|
Úmrtie | 17. január 2012 (89 rokov) Mortsel, Belgicko |
Phil Bosmans (* 1. júl 1922, Gruitrode – † 17. január 2012, Mortsel) bol belgický katolícky rehoľník a autor mnohých osvetových prác.
Životopis
Pochádzal z roľníckej rodiny, otec bol malým farmárom. Rodina mala štyri deti.
V roku 1934 začal študovať na gymnáziu. Keď mal 16 rokov, rodina sa presťahovala do Genku v limburskej provincii, kde Phil strávil veľkú časť svojej mladosti medzi baníkmi. Bezstarostné školské roky v máji 1940 ukončila vojna. Jej prvé mesiace prežil spolu s bratmi na úteku, kedy museli z hladu kradnúť a nemali žiadne správy o rodičoch.
V roku 1941 sa Phil Bosmans stal mníchom v reholi montfortánov, ktorá sa v Belgicku venuje sociálne vydedeným ľuďom. Montfortáni boli uznávanými kazateľmi. Cestovali po farnostiach, na jednom mieste sa zvyčajne zdržali niekoľko týždňov. Usporadúvali stretnutia v rodinách, v kaviarňach, povzbudzovali obyvateľov k životu vo viere, organizovali mariánske púte, spovedali, kázali. Bosmans medzi nimi zostal do konca vojny.
V roku 1945 sa presťahoval do holandského Oirschotu, kde bol dňa 7. marca 1948 vysvätený za kňaza. Ako katolícky kňaz bol tak aktívny, že sa v júni roku 1954 zrútil, fyzicky i psychicky vyčerpaný. Počas dvoch rokov zostal upútaný na lôžko.
Napriek tomu, že jeho zdravie zostalo podlomené a názoru lekárov, že nie je schopný žiadnej ťažšej práce, sa zotavujúci Bosmans - na výzvu kňaza Loopa - začal zaoberať hnutím Bond zonder Naam (Hnutie bez mena), a začal ho ďalej rozvíjať. Od roku 1957 sa už plne venoval tejto činnosti. Až do 1.júna 1991 bol jeho predsedom a delegovaným správcom, kedy ho oficiálne nahradil Frans van Oudenhove. Bosmans však aj potom ešte písal a prednášal doma i v zahraničí.
V decembri 1994 mal vážnu autonehodu. O niekoľko mesiacov neskôr utrpel mozgovú porážku, v dôsledku ktorej mu zostala paralyzovaná pravá ruka a noha. Ani potom neprestal v rámci svojich obmedzených možností korešpondovať, prednášať a poskytovať rady. Zomrel 17. januára 2012 vo veku 89 rokov v Mortseli, ktorý patrí do antverpskej provincie.
Phil Bosmans požíval veľký obdiv predovšetkým vo Flámsku, pretože s mimoriadnou charizmou a obetavosťou viedol hnutie, podnecujúce spoločnosť ku „Kultúre srdca“.
Tvorba
Phil Bosmans bol veľmi plodným autorom. Jeho knihy sa bez výnimky stali bestsellermi a inšpirovali množstvo ľudí. Boli preložené do 26 jazykov, viaceré vyšli aj v Braillovom písme. Celkovo sa predalo 10 miliónov výtlačkov.
Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo je slovenským prekladom esperantského vydania prvej knihy Phila Bosmansa. Súhlas na preklad do slovenčiny získala bratislavská esperantistka Alica Komlóši už v roku 1992 na viedenskom esperantskom kongrese priamo od autora. Knihu preložil významný slovenský esperantista Eduard V. Tvarožek, ilustrovala ju členka ESONO Eva Brezániová. V roku 2007 ju vydalo dvojjazyčne - po slovensky i v esperante - nakladateľstvo Espero. Dielo stelesňuje výpoveď o zmysle života, o názoroch a činoch človeka, ktorého najvyššími ideálmi sú prosté šťastie a láska k ľuďom.
Ocenenie
Bosmansova dlhoročná činnosť mu priniesla niekoľko ocenení a uznaní. V rokoch 1968 a 1991 mu bola udelená cena Visser Neerlandia. V roku 1991 dostal tiež ocenenie flámskej oblasti.
Bosmans a esperanto
Bosmans sympatizoval s esperantom a pochopil, že má potenciál rozšíriť posolstvá Kultúry srdca. Výsledkom bolo, že 30. januára 1980 bola založená v Antverpách dvanásta, esperantská sekcia organizácie Hnutie bez mena - Movado sen Nomo. Jej začiatky podporil Bosmans aj finančne. Od začiatku bola činnosť esperantskej sekcie v súlade s činnosťou materskej organizácie, no sekcia bola inak úplne nezávislá. Počiatočným problémom bola nedôvera esperantistov a počet členov rástol iba pomaly. V súčasnosti je ich 1800 zo 65 krajín. Členstvo je bezplatné.
Zdroje
- stránky organizácie Movado sen Nomo
- článok Ivo DURWAEL a v časopise Monato (Mesiac) Archivované 2016-06-11 na Wayback Machine
- článok podľa knihy „Stretnutie s Philom Bosmansom“, vydanej Karmelitánskym nakladateľstvom Archivované 2016-04-15 na Wayback Machine
- stránka na Ipernity o Movado sen Nomo
- stránka na Facebooku o Philovi Bosmansovi
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.