A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Miloš Jakeš | |
český komunistický politik | |
Rod. meno | Milouš Jakeš |
---|---|
Narodenie | 12. august 1922 České Chalupy, ČSR |
Úmrtie | 10. júl 2020 (97 rokov) Praha, Česko |
Alma mater | Vysoká stranícka škola pri ÚV KSSS v Moskve |
Odkazy | |
Commons | Miloš Jakeš |
RSDr. Miloš Jakeš, pôvodným menom Milouš Jakeš (* 12. august 1922, České Chalupy – † 10. júl 2020, Praha)[1] bol český politik v období socializmu. V rokoch 1987 – 1989 pôsobil ako generálny tajomník KSČ. Počas Nežnej revolúcie bol donútený odísť z vysokej politiky.
Životopis
Narodil sa 12. augusta 1922 v Českých Chalupách (okres Český Krumlov) v rodine drobného poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom jednotného národného výboru (súčasne mestského i okresného) v Gottwaldove (pomenovanie Zlína medzi rokmi 1949 – 1990) v rokoch 1950 – 1952, od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže.
V rokoch 1955 – 1958 študoval v Moskve, potom pracoval v aparáte komunistickej strany. V rokoch 1966 – 1968 bol námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V roku 1968 patril podľa Zdeňka Mlynářa ku konzervatívnemu krídlu strany (Alois Indra, Vasil Biľak), ktoré podporovalo vojenskú intervenciu, alebo sa na nej priamo podieľalo. V čase normalizácie (pod vedením Gustáva Husáka) riadil činnosť previerkových komisií ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V roku 1977 sa stal členom Ústredného výboru KSČ a o štyri roky neskôr bol v predsedníctve Ústredného výboru. Od roku 1971 do roku 1989 bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia a členom jeho predsedníctva.
Od roku 1987, po odstúpení Gustáva Husáka zastával funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ. V súvislosti s Gorbačovovou politikou v ZSSR Jakeš presadzoval takzvanú prestavbu (perestrojku) v česko-slovenských podmienkach. Vzhľadom na narastajúci odpor obyvateľstva proti komunistickej totalite a čoraz častejším prejavom nevôle (demonštrácie v Prahe pri príležitosti 20. výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, 70. výročie samostatnosti Česko-Slovenska v októbri 1988, Palachov týždeň v januári 1989) začal Jakeš sľubovať program reforiem, vo väčšine prípadov však zostal iba pri politických proklamáciách. Po prepuknutí revolúcie odstúpil 24. novembra 1989 zo svojej funkcie, 5. decembra ho vylúčili zo strany. Od 90. rokov žil v ústraní, príležitostne sa stále zúčastňoval na akciách organizovaných Komunistickou stranou Čiech a Moravy. Zomrel 10. júla 2020 vo veku 97 rokov.
Trestné stíhanie
Trestné stíhanie za vlastizradu v súvislosti s činnosťou v čase okupácie z roku 1968, ktoré sa proti nemu viedlo, bolo zastavené.
Zaujímavosť
Jakeš ako generálny tajomník používal meno Miloš, pri súdnom procese však vyšlo najavo, že jeho skutočným menom je Milouš. Nie je jasné, prečo sa rozhodol používať iné krstné meno. Je možné, že dôvodom bola kniha Zdeňka Jirotku Saturnin, v ktorej sa jedna z postáv, ktorá má množstvo nelichotivých vlastností, volá Milouš.
Dielo
- JAKEŠ, Miloš, a kol. Ako sa stalo Československo ľudovodemokratickou krajinou a pevnou súčasťou tábora socializmu a mieru : Na pomoc politic. školeniu mládeže : III. téma. Bratislava : Smena, . 48 s.
- JAKEŠ, Miloš, a kol. Československý sväz mládeže – verný pomocník strany v boji za vybudovanie socializmu. Bratislava : Smena, 1953.
- JAKEŠ, Miloš, a kol. Sovietsky sväz – krajina víťazného socializmu. Bratislava : Smena, 1953.
- JAKEŠ, Miloš. 26. sjezd KSSS – program komunistické výstavby v SSSR a upevnění míru v osmdesátých letech. Praha : ÚV KSČ, 1981. 54 s.
- JAKEŠ, Miloš. Dva roky generálním tajemníkem. 1. vyd. Praha : Regulus, 1996. 137 s. ISBN 80-901564-2-8.
Referencie
- ↑ Miloš Jakeš zemřel, bývalému nejmocnějšímu muži ve státě bylo 97 let . e15.cz, 2020-07-14, . Dostupné online.
Literatúra
- PILNÝ, Pavel; JAKEŠ, Miloš. Miloš Jakeš : příběh komunisty. 1. vyd. Praha : Česká citadela, 2019. 263 s. ISBN 978-80-907399-2-5.
Pozri aj
Externé odkazy
- Miloš Jakeš na stránke Životopisy online
- Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu právoplatné súdne rozhodnutia Archivované 2014-02-25 na Wayback Machine – oslobodzujúci rozsudok
- Miloš Jakeš – totalita.cz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.