A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Július Pántik | |
---|---|
Narodenie | 15. január 1922 Stredné Plachtince |
Úmrtie | 25. august 2002 (80 rokov) Bratislava |
Povolanie | slovenský herec |
Július Pántik (* 15. január 1922, Stredné Plachtince – † 25. august 2002, Bratislava) bol slovenský herec a pedagóg.
Začínal ako ochotnícky herec počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici, v rokoch 1940 – 1944 študoval herectvo na Bratislavskom štátnom konzervatóriu. V rokoch 1947 – 1951 pedagóg na Štátnom konzervatóriu a v rokoch 1951 – 1965 pedagóg na VŠMU (1959 docent). Už ako študent začal pôsobiť na scéne činohry SND (1942) a za päťdesiat rokov tu stvárnil viac ako 150 významných divadelných postáv, až do odchodu do dôchodku.
Život
Jeho talent sa prejavoval už počas štúdii na gymnáziu, hral ochotnícke divadlo, skladal skeče, na jednej z martinských súťaži si ho všimli umelci Slovenského národného divadla a vnukli mu myšlienku, aby sa stal profesionálnym hercom. V 40-om roku odchádza do Bratislavy, zapisuje sa na želanie rodičov na Právnickú fakultu, ale súčasne aj na dramatické konzervatórium, rodičia doma nechceli mať,komedianta”. Pántik opúšťa právnickú fakultu, plne sa venuje, na malú radosť rodičov, štúdiu na konzervatóriu a v roku 1942 podpisuje zmluvu do SND ako elév činohry. Patril do strednej generácie – „slnečnej generacie“ – v posledných rokoch vojny po oslobodení prišiel takto do činohry SND rad mladých hereckych talentov – Záborský, Huba, Valach, Černická, a na čele Bagar, Borodáč, Borodáčová, Kello, a režiséri Budský a Jamnický.
Pre svoj prvý slovenský povojnový hraný dlhometrážny film Varúj...! ho objavil režisér Martin Frič. Július Pántik bol pedagógom na VŠMU, režíroval v divadle a v televízii a stvárnil významné postavy aj v tv. inscenáciách, filmoch a seriáloch.
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 titul národný umelec. V roku 1993 vznikol v STV Bratislava v rámci cyklu Profily dokumentárny film Július Pántik (scenár Tatiana Syneková, a Dana Herrmanová, réžia Fedor Bartko).
Výber z divadelných postáv
Pántik začínal a dosahoval prvé herecké úspechy vo svetovej a domácej klasike. Ako prvú veľkú rolu mu režisér Jamnický zveril úlohu Lysandra v Shakespearovom Sne noci svätojánskej. A potom to už šlo ako na bežiacom páse: Don Manuell v Schilerovej Messinskej neveste, Orlando v hre Ako sa vám páči, Horacio v Hamletovi, Kryštof Dudgeon v Shawovom Pekelníkovi, Fabricio v Goldoniho Mirandolíne, Clenat v Moliérovom Lakomcovi, Ruprecht v Kleistovom Rozbitom džbáne. Jeho herecký prejav má farbu a vôňu, strháva diváka svojím výbušným rytmom, dravou, neskrotnou živelnosťou.
Herecké výzvy a film
Vývoj Pántikovho herectva nemožno odtŕhať od filmu, ktorý mu dosť dlho nedával príležitosť naplno prejaviť rôznorodosť prejavu a veľký potenciál stvárnenia silných postáv. Pritom Pántikove výrazné umelecké úspechy už v začiatkoch jeho činnosti nenechali nikoho na pochybnostiach, že sa objavil talent predurčený na filmovú kariéru. Prelom znamená až Pántikova spolupráca s režisérom Jiřím Křejčíkom, ktorý vybral Pántika do náročnej úlohy Floriša Zobáča vo filme Frona.
Spolupráca na filme Frona, blahodarne zasiahla do hereckého vývoja Júliusa Pántika, začal sa zamýšľať nad svojou prácou.
O svojom umeleckom vývoji podnietenom filmom Frona a režisérom, povedal v rozhovore s Richardom Blechom toto: „Dlhé roky som hrával postavy živelného „ naturburštovského“ charakteru. Hrával som dedinských korenistých ľudí. Moji hrdinovia v slovesných filmoch boli z jedného jadra a v tom som mal korčuľovať, kresliť obrázky na jeden motív. Je to ťažké, najmä ak má herec ambície nachádzať vždy nové a nové odtiene. V tých postavách sa menili iba detaily. Scenáristi a režiséri si zvykli na „pántikovštinu“ z javiska i filmov, brali ju často ako samozrejmosť. V posledných rokoch som sa takýmito postavami nasýtil a dnes už odmietam scenáre, ktoré by ma vnucovali iba do tejto polohy. Otázka výberu je jedna z najdôležitejších v umeleckom vývoji.“[1]
Pántik nenašiel v postave Floriša iba zlé charakterové vlastnosti, ale naopak kus ľudského v neľudskom. Jeho Floriš bol najpresvedčivejší v scénach, kde sa usiloval o zblíženie s Fronou (Hana Hegerová) a kde ho tento ustavične odmietavý pokus ženie do bezhlavej zúrivosti.
Július Pántik najlepšie prejavil svoje herecké umenie vo filmoch: Kým sa skončí táto noc, Nevesta hôľ a Očovské pastorále. V Neveste hôľ prenikol do psychológie postavy uhliara a táto postava podfarbila celkovo rozprávkový štýl filmu, nakrúteného podľa novely Františka Švantnera.
Havrania cesta
Vo filme Havrania cesta si Július Pántik zahral postavu Vinca Petráša, majstra partie montérov vysokého napätia. Príbehu dominuje najmä súboj o prestíž medzi kolegami. Pántik v postave Vincenta Petráša predstavil akúsi novú dimenziu prirodzeného hereckého naturelu. Bez zbytočnej patetickosti ukázal silu vlastnej hereckej osobnosti. Petráš je Pántikom dokonale zvnútornený. Pre robustný talent Júliusa Pántika predstavuje postava Petráša dovtedajší vrchol a má črty veľkej a rýdzo filmovej kreácie, akých slovenská kinematografia dovtedy veľa nepoznala. Pôsobivo mu kontruje aj herecký kolega Štefan Kvietik.
Pántik vo svojom decente ladenom výkone prejavil citlivosť ozajstného majstra hereckého umenia, ktorý si uvedomuje nevyhnutnosť rešpektovať a dodržiavať odlišnosť prejavu divadelného a filmového a ktorý súčasne hľadá s každou tvorivou príležitosťou ďalšie výrazové odtiene, ktoré by povýšili hercov výkon na tvorivý akt nezrovnateľný s úlohami predchádzajúcimi.[2]
Vítězný lid
Klementa Gottwalda, prvého robotníckeho prezidenta, si Július Pántik zahral vo filme z roku 1977 – Vítězný lid. Tvorcami nazvaný,umelecký dokument" bol tendenčným pohľadom na udalosti z 13. – 25. februára 1948 v Česku a na Slovensku. Natočili ho pri príležitosti 30. výročia Víťazného februára. Najväčší podiel na výslednom filme mal autor scenára a režisér Vojtěch Trapl. Tento film je dnes v nielen obsahovo ale aj formálne pomýlený. Zásluhu má na tom aj neobratné obsadenie Júliusa Pántika do postavy ikonického prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý sa síce snažil napodobniť dikciu a spôsoby prezidenta dôveryhodne, v konečnom dôsledku však tento pokus pôsobí mimoriadne komicky.
Dva roky po stvárnení ,politika, bojujúceho za spravodlivé usporiadanie spoločnosti, bojujúci proti kapitalizmu a buržoáznemu politickému kapitulantstvu"[3] dostal Július Pántik titul Národný umelec.
Filmografia
- 1947 Varúj...! (valach Mišo)
- 1947 Znamení kotvy (druhý kormidelník Franta Hojdar)
- 1948 Bílá tma (vojenský lekár)
- 1948 Čertova stena (učiteľ Peter Gazdík)
- 1949 Katka (majster Šimon)
- 1950 Priehrada (traktorista Paľo Bučan)
- 1952 Mladé srdcia (Fedorčák ml.)
- 1953 Rodná zem (Turoň)
- 1954 Frona (Floriš Zobáč)
- 1955 Tanková brigáda (čat. Juraj Klimko)
- 1955 Žena z Vrchov (okresný tajomník strany Peter Balciar)
- 1959 Velká samota (Martin Souček)
- 1960 Prerušená pieseň (Mišo Zvara)
- 1961 Kohout plaší smrt (príslušník VB Borek)
- 1962 Havrania cesta (Vinco Petráš)
- 1963 Výhybka (Dudek)
- 1964 Prípad pre obhajcu (por. Urbančík)
- 1965 Kým sa skončí táto noc (Balaž)
- 1966 Jeden deň pre starú paniu (Jasenka)
- 1966 Vrah zo záhrobia (Gazdík)
- 1967 Stud (Arnošt Pánek)
- 1969 Pštrosí večierok ("Šerif")
- 1970 Rekviem za rytierov (fráter Vavrinec)
- 1971 Nevesta hôľ (Tavo)
- 1972 Ďaleko je do neba (Klenč)
- 1973 Očovské pastorále (bača Golian)
- 1974 Do zbrane, kuruci! (Šimon Havran)
- 1974 Kdo hledá zlaté dno (Miki)
- 1974 Trofej neznámeho strelca (Majtán)
- 1976 Desať percent nádeje (Ďuro Hronček)
- 1977 Kamarátka Šuška (lesník Mikuš)
- 1977 Vítězný lid (Klement Gottwald)
- 1981 Súdim ťa láskou (Sopko)
- 1981 Prípad Evy Burdovej (TV-Burda)
- 1986 Cena odvahy (riaditeľ Sojka)
- 1987 Neďaleko do neba (Svätý Peter)
Videá
Seriály
- 1975 Nepokojná láska (Ján Daňo)
- 1976 Vojaci slobody (Laco Novomeský)
- 1982 Bambuľkine dobrodružstvá (Dedo Jozef)
Referencie
- ↑ Blech, R.: Július Pántik. In: Film a doba. 1961 – 1962.
- ↑ In: Pravda.16.9.1969, s.4. Archív SFÚ.
- ↑ In: Pravda. 29.4.1979, s.5.
http://www.csfd.cz/film/265624-pstrosi-vecierok/prehled/
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.