A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Svetoň | |
slovenský demograf, vysokoškolský pedagóg | |
Rod. meno | Ján Schweinert |
---|---|
Narodenie | 5. marec 1905 Oțelu Roșu, Rumunsko |
Úmrtie | 3. apríl 1966 (61 rokov) Bratislava, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Profesia | vedec |
Aktívne roky | 1931 – 1966 |
Prof. PhDr. Ján Svetoň (pôvodným menom Ján Schweinert; * 6. marec 1905, Oțelu Roșu, Rumunsko – † 3. apríl 1966, Bratislava) bol slovenský vedec, demograf a vysokoškolský pedagóg. Venoval sa najmä demografickej štatistike a slovenskému vysťahovalectvu do zahraničia. Rekonštruoval demografické údaje Slovenska z 18. – 19. storočia, analyzoval príčiny a rozsah slovenského vysťahovalectva.[1]
Životopis
Pochádzal z rodiny lesného úradníka, ktorého predkovia sa pravdepodobne v 19. storočí vysťahovali z Čiech do Rumunska. Rodina žila vo Ferdinandsbergu (dnešnom Otelu Rosu, v Krašovsko-severinskej župe v rumunskej časti Banátu) a okolo roku 1910 v rumunskej horskej osade Poiana Marului. Jeho otec Štefan Schweinert nemal prácu. Po dlhom hľadaní mu ponúkla zamestnanie istá debrecínska drevárska firma na Slovensku (vtedajšom Hornom Uhorsku) v Novákoch . V roku 1911 sa rodina vysťahovala do Novák a odtiaľ v roku 1920 do Janovej Lehoty. Dňa 11.2.1926 Štefan Schweinert, občan Rumunského kráľovstva, vo Zvolene zložil "štátno-občiansku" prísahu. V tom istom roku Ministerstvo vnútra v Prahe všetkým členom rodiny udelilo československé štátne občianstvo. V roku 1930, počas sčítania ľudu, sa Ján Svetoň (Schweinert) jeho rodičia a súrodenci prihlásili k národnosti slovenskej. Na tomto základe Povereníctvo vnútra v Bratislave dňa 1.12.1930 vydalo osvedčenie o slovenskej národnosti. Potvrdil to aj pri sčítaní ľudu v roku 1940.[1]
Strednú školu absolvoval na Reálnom gymnáziu v Prievidzi v roku 1925. V roku 1931 ukončil dizertáciou zo sociológie štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1933 – 1934 bol archivárom grófa Harracha vo Velkom Meziříčí. V roku 1934 bol riaditeľom Štefánikovho kolégia pre slovenských vysokoškolákov v Prahe. V rokoch 1937 – 1939 bol tajomníkom v Československom ústave zahraničnom v Prahe. V roku 1937 mu na základe žiadosti Zemský úrad v Prahe povolil zmeniť priezvisko Schweinert na Svetoň.[1] Po návrate na Slovensko v roku 1939 pracoval vo Vedeckej spoločnosti pre zahraničných Slovákov. V septembri 1944 začal pracovať v Štatistickom úrade v Bratislave a zúčastnil sa Slovenského národného povstania.
V roku 1946 bol vyslaný Slovenským plánovacím a štatistickým úradom ako štatistický expert do presídľovacej komisie v Maďarsku a v tom istom roku bol ako demografický expert na Mierovej konferencii v Paríži. V roku 1952 bol vymenovaný za predsedu Slovenského štatistického úradu. V rokoch 1952 – 1966 vedúci Katedry štatistiky na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1955 – 1958 prorektor Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V roku 1957 docent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V januári 1958 bol Predsedníctvom vlády menovaný za člena populačnej komisie, kde bol do roku 1963. V roku 1964 profesor. Po celý čas pôsobenia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave bol vedúcim katedry štatistiky. V roku 1964 spoluzakladal Slovenskú demografickú a štatistickú spoločnosť. V roku 1964 vyznamenaný Za vynikajúcu prácu.[1]
Dielo
- V časopisoch Náš národ a Slovenská liga
- Štatistická maďarizácia, 1942
- Materinská reč a znalosť rečí v dátach maďarských štatistík, 1942
- Zmiešaná sobášnosť ako faktor prenárodnenia, 1943
- Národy bývalého Uhorska vo svetle štatistík, 1943
- Maďarizácia Slovákov v Nýíregyháze, 1943
- Aszlayho mapa Uhorska z roku 1830, 1944
- Slovenskosť Košíc koncom 19. stor., 1944
- Práce o národnostnej politike
- Súpis Slovákov v Maďarsku. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1946
- Od maďarizácia k reslovakizácii Bratislavy. Slovenská Bratislava 1948
- Maďarizácia a reslovakizácia. Nové Slovo, Bratislava 1947
- Slováci v Maďarsku. Nové slovo, Bratislava 1946
- Medzi nami a Maďarmi. Náš národ. č. jún-júl 1949
- Štúdie o obyvateľstve
- Znalosť čítania a písania obyvateľstva na Slovensku. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1947
- Vývoj obyvateľstva za kapitalizmu a v ľudovej demokracii. Ekonomický časopis SAV, roč.I, č. 4, Bratislava 1953
- Vývoj triednej štruktúry obyvateľstva Slovenska, Ekonomický časopis SAV, roč.II. č.2, 1956
- Obyvateľstvo Slovenska v období krízy feudalizmu a počiatkov kapitalizmu. Ekonomický časopis SAV, roč.I, č. 5-6, 1955
- Vysťahovalectvo zo Slovenska za uhorského kapitalizmu, Ekonomický časopis SAV, roč. IV., 1956, č.2
- Migračné pohyby obyvateľstva Slovenska v buržoáznej ČSR. Ekonomická časopis SAV, roč. IV, 1956, č.4
- Úmrtnosť na Slovensku v rokoch 1850-1945, Sborník ČSAV. Štatistika a demografie, Praha 1959
- Obyvateľstvo Slovenska v XVIII. storočí. Demografický zborník SÚS, Praha 1959
- Nové črty v reprodukcii obyvateľstva Slovenska. Ekonomický časopis SAV, roč. VII., 1959, č.6
- Vývoj nadúmrtnosti mužov v Československu. Zborník ČSAV Statisika a demografie. Praha 1963
- Súpis bytov v Bratislave. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1947
- Mnohodetné rodiny a ich bytové pomery v Bratislave. Sociologický sborník MS, Bratislava 1947
- Textové časti Štatistickej príručky Slovenska. Bratislava 1948
- Na ceste k socialistickej štatistike. Plánovanie a štatistika, Bratislava 1951
- Diskusia o nedostatkoch čs. štatistiky. Plánovanie a štatistika, Bratislava 1951
- Demografická štatistika. Skriptá pre VSHV, Bratislava 1952
- Knižné publikácie
- Slováci v Maďarsku. Bratislava: Vydala Spoločnosť pre zahraničných Slovákov, 1942 s.190
- Die Slowaken in Ungarn. Bratislava: Vydala Spoločnosť pre zahraničných Slovákov, 1943 s. 208
- Slováci v európskom zahraničí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1943, s.129
- Obyvateľstvo Slovenska za kapitalizmu. Bratislava: Vydavateľstvo SVPL 1958, s. 367
- Reprodukcia obyvateľstva v Československu po druhej svetovej vojne. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1965, s. 287 (v spolupráci s Vávrom)
- Vývoj obyvateľstva na Slovensku - Výber z diela k nedožitým 65. narodeninám. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha 1970, s.265[1]
Externé odkazy
- Referát: Archívnictvo a pomocné vedy historické: HISTORICKÁ DEMOGRAFIA A ŠTATISTIKA
- Kniha Obyvateľstvo Slovenska za kapitalizmu
- Prehľad knižiek autora Jána Svetoňa
- Prehľad knižiek od Jána Svetoňa
- Ján Golian. Meniace sa trendy výskumu minulosti populácie na Slovensku Archivované 2013-12-05 na Wayback Machine
- Ján Bobák o Jánovi Svetoňovi Archivované 2013-12-03 na Wayback Machine
- Článok Robert Šavel: K niektorým problémom maďarskej menšiny v prvom desaťročí ČSR (1969)
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čchen Jün
Ľudovít Šuhajík
Šodžiro Sugimura
Štěpán Trochta
Štefan Gráf
Štefan Hanus
Adam Matejka
Adolf Artúr Drexler
Adolf Erik Ehrnrooth
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Albert Speer
Albert William Tucker
Alexandr Sergejevič Kuchtarov
Alfréd Turčan
Alojz Ballay
Alojz Gocník
Alojz Lutonský
Andrej Dobrota
Armin Singer
Arthur Koestler
Ary Sternfeld
Astrid Švédska
Attila József
Ayn Rand
Belo Bottló
Bohumil Pokorný
Bruno Gesche
Carl David Anderson
Charles Ehresmann
Christian Dior
Colin Clark
Dag Hammarskjöld
Daniil Ivanovič Charms
Dominik Štubňa-Zámostský
Elemír Polk
Elias Canetti
Ella Fuchsová-Lehotská
Emanuel Sperner
Emilio Gino Segrè
Emil Perko
Emil Szmutkó
Erich Maren Schlaikjer
Eugen Medek
Eugen Tandlich
Félix Houphouët-Boigny
Faustína Kowalská
Felix Bloch
Ferdinand Čapka
František Babušek
František Hečko
František Viktor Podolay
Friedrich Hartjenstein
Günther Bornkamm
Gareth Jones (novinár)
Gerard Kuiper
Greta Garbo
Hans Urs von Balthasar
Helena Bartošová-Schützová
Henry Fonda
Herman Kvasnica
Ján Čmelík
Ján Štalmašek
Ján Fischer
Ján Klinovský
Ján Svetoň
Jan Werich
Jean-Paul Sartre
Jiří Voskovec
Johnny Gibson
John Kuck
John O’Hara
Jozef Šimčisko
Jozef Forner
Jozef Karvaš (pedagóg)
Jozef Lettrich
Jozef Zadžora (1905)
Károly Kollányi
Karol Borsuk
Karol Stráňai
Kenneth Rexroth
Koloman Šándor
Koloman Ladislav Brezány
Kurt Herbert Adler
Ladislav Lavotha
Lev Genrichovič Šnireľman
Mária Rázusová-Martáková
Marcel Lefebvre
Marian Rejewski
Markos Vamvakaris
Matej Tasler
Maurice Nédoncelle
Michail Alexandrovič Šolochov
Michail Alexandrovič Lifšic
Michal Foltin
Mikuláš Furdík
Miloš Sovák
Mirko Trnovský
Nevill Francis Mott
Oskár Ferianc
Paul Grimault
Raymond Aron
René de Possel
Robert Donat
Rudolf Dilong
Severo Ochoa
Simo Häyhä
Stanisław Mazur
Stanislav Felber
Stanislav Jurovský
Václav Mencl
Vasilij Semionovič Grossman
Viktor Andrejevič Kravčenko
Viktor Borisovič Sočava
Viktor Frankl
Vladimír Guth
Vladimír Holan
Vojtech Kováč (zootechnik)
Władysław Gomułka
Wassily Leontief
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Weischedel
Zdeněk Burian
Zoltán Brüll
Zoltán Klimo
Zora Paulendová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.