A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ilja Hurník | |
český hudobný skladateľ, klavirista, hudobný pedagóg, dramatik a spisovateľ | |
Narodenie | 25. november 1922 Poruba, Česko |
---|---|
Úmrtie | 7. september 2013 (90 rokov) |
Manželka | Jana Hurníková |
Deti | Lukáš Hurník |
Odkazy | |
Webstránka | hurnik.cz |
Commons | Ilja Hurník |
Ilja Hurník (* 25. november 1922, Poruba – † 7. september 2013) bol český hudobný skladateľ, klavirista, hudobný pedagóg, dramatik a spisovateľ.
Život
Narodil sa v Porube do rodiny učiteľov. V 11 rokoch začal skladať hudobné skladby a niektoré mu aj vyšli. Na začiatku svojej umeleckej dráhy bol podporovaný nemecky píšucou spisovateľkou a poetkou Mariou Stona, na ktorej zámku v Třeboviciach v Sliezsku bol častým hosťom. Jeho mecenáška mu umožnila vystupovanie pred kultúrnym publikom, ktoré sa schádzalo na jej zámku. Vyštudoval Matičné gymnázium v Ostrave. V roku 1938 musela jeho rodina utiecť pred sudetským zabratím do Prahy,[1] kde ho na umeleckej škole vyučovali legendárni učitelia, klavirista Vilém Kurz, jeho dcéra Ilona Štěpánová-Kurzová a skladateľ Vítězslav Novák.
Pôsobil tu ako hudobník, dramatik a tiež ako spisovateľ. Ako pianista vystupoval veľa v zahraničí a zaujal predovšetkým interpretáciou Clauda Debussyho a Leoša Janáčka, vystupoval najmä spolu s Pavlom Štěpánom, s ktorým sa zaslúžili o renesanciu štvorručnej klavírnej hry. Nápady do svojich skladieb čerpal z ľudovej sliezskej intonácie, neskôr tiež z antických a biblických námetov.
V spisovateľskej oblasti sa preslávil svojimi knihami poviedok (Trubači z Jericha, Kapitolské husy), psychologickými sondami skrytými do príbehov zo sveta hudby. Na svoju mladosť spomína v memoároch (Dětství ve Slezsku).
Ako dramatik sa preslávil v rozhlasových hrách. Pôsobil na pražskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Veľký ohlas mal jeho osemplatňový cyklus Umění poslouchat hudbu, dnes znovu vydaný na CD. Skladal tiež piesne pre deti (všeobecne známa Zasadím jablůňku).
Zomrel 7. septembra 2013 vo veku 90 rokov.[2]
Dielo
Knihy
- Trubači z Jericha Státní hudební vydavatelství, Praha 1965, Melantrich, Praha 1985 /štvrté vydanie/
- Kapitolské husy (Melantrich, Praha 1969)
- Muzikální Sherlock (Čs. spisovatel, Praha 1971)
- Cesta s motýlkem (Supraphon, Praha 1973)
- Jak se hraje na dveře (Albatros, Praha 1974, 1989)
- Struny, klapky, paličky (Albatros, Praha 1975)
- Dětství ve Slezsku (Čs. spisovatel, Praha 1979)
- Múza v teréne (Opus, Bratislava 1980)
- Sláva, jsi umělec! (Panton, Praha 1986)
- Trojhlas (spolu s M. Horníčkom a Vl. Preclíkom) (Melantrich, Praha 1986)
- Lístky vavřínové (Čs. spisovatel, Praha 1987)
- Neveselé žalozpěvy (Supraphon, Praha 1987)
- Od housliček po buben /s Václavem Fischerom/ (Albatros, Praha 1987)
- Mokřice (Čs. spisovatel, Praha 1989)
- Závěrečná zpráva /paměti/ (Nakladatelství Karolinum, Praha, 2000)
- Proč pláče Methuzalem (Nadace Universitas Masarykiana a Nakladatelství Albert, Brno a Boskovice 1995)
- Kterak psáti a řečniti (Typografická dílna Nový Hrádek, Dobruška 1997)
- Zelený notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2005)
- Modrý notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2006)
- Růžový notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2007)
- Fialový notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2008)
- Infračervený notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2009)
- Oranžový notýsek (Nakladatelství Akropolis, Praha, 2012, ISBN 978-80-7304-151-9
Rozhlasové hry
- Profesor Morus, Český rozhlas, 2010
Ocenenia
- titul DrSc. honoris causa
- Komenského medaila ministerstva školstva
- Cena Classic Českého hudobného fondu
- zlatá medaila AMU
- Grand Prix a mnoho ďalších cien
- 28. októbra 2007 mu prezident Česka Václav Klaus udelil Štátne vyznamenanie Za zásluhy o štát v oblasti kultúry a umenia
- Jeho meno nesie vo svojom názve "Základní umělecká škola Ilji Hurníka" v Prahe 2, Slezská 21 a v Opave 5, Pekařská 6
- Pri príležitosti štátneho sviatku 28. októbra 2010 mu bola udelená Cena Ministerstva kultúry za prínos v oblasti hudby. V dvorane Veletržného paláca v Prahe ich 25. októbra 2010 predal laureátom minister kultúry Jiří Besser
Referencie
- ↑ Oficiálne stránky Ilju Hurníka . . Dostupné online. Archivované 2013-09-29 z originálu.
- ↑ iDNES.cz. Ve věku 90 let zemřel skladatel a spisovatel Ilja Hurník . 2013-09-07. Dostupné online.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ilja Hurník na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.