A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Erving Goffman | |
kanadský sociológ | |
Narodenie | 11. jún 1922 Mannville, Alberta, Kanada |
---|---|
Úmrtie | 19. november 1982 (60 rokov) Philadelphia, Pensylvánia, USA |
Známy vďaka | sociologickej analýze každodenného konania |
Profesia | sociológ |
Rodičia | Max Goffman Anne Goffman |
Manželka | Angelica Schuyler Choate(†1964, Freitod) Gillian Sankoff |
Deti | Thomas Edward Goffman Alice Goffman |
Odkazy | |
Commons | Erving Goffman |
Erving Goffman (* 11. jún 1922, Mannville, Alberta – † 19. november, 1982, Philadelphia, Pensylvánia) kanadsko-americký sociológ. V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia patril medzi najvplyvnejších bádateľov v rámci mikrosociológie. Uviedol do sociologickej analýzy každodenného konania tzv. dramaturgickú perspektívu, inak známe ako divadelná analýza, ktorá sa vo svojom základe orientuje na rozbor správania sa človeka v skupine z vedomého a podvedomého hľadiska.[1]
Životopis
Narodil sa 11. júna 1922 v Mannville v kanadskej provincii Alberta. Jeho rodičia Max a Anna Goffmanovci sa sem presťahovali z Ukrajiny na začiatku 20. storočia. Svojho syna a dcéru Frances vychovávali v Dauphin neďaleko Winnipergu. Tu Erving navštevoval odbornú strednú školu Sv. Jana. Zo začiatku sa zaujímal o chémiu, ktorú začal študovať na univerzite v Manitobe. v roku 1939. V rokoch 1943-44 pracoval v Ottawe v Národnej filmovej rade, kde sa prvý raz stretol s vplyvným sociológom Dennisom Wrongom. Je pravdepodobné, že toto stretnutie ho viedlo k štúdiu sociológie, ktorej sa venoval neskôr na Torontskej univerzite. V roku 1945 úspešne ukončil štúdium a získal titul bakalára. [2] Následne pokračoval na Chicagskej univerzite kde sa venoval štúdiu sociológie a sociálnej antropológie. Počas štúdia navštevoval seminár Everetta Hughesa o práci a zamestnaní. V tomto seminári sa po prvýkrát dostal do kontaktu s pojmom "totálna inštitúcia", ktorý sa neskôr stal kľúčovým pre jeho prácu Asylums. Vo svojej diplomovej práci sa venoval otázke reakcií divákov na vtedajší populárny rozhlasový seriál, tzv. mydlovú operu. Magisterské štúdium ukončil úspešne v roku 1949. Krátko na to sa odsťahoval na Shetlandské ostrovy, kde žil od decembra 1949 do mája 1951. Predstavoval sa ako Američan, ktorý sa zaujíma o poľnohospodárske techniky. Pomocou tejto zásterky získaval etnografické dáta a zároveň skúmal každodenný bežný život na ostrovoch. Po skončení pozorovaní sa odsťahoval do Paríža, kde spísal prvú verziu svojej dizertačnej práce. V roku 1952 sa oženil po návrate do Chicaga s Angelicou Choate.[2] Nasledujci rok (1953) obhájil svoju dizertačnú prácu a získal doktorát.[3] V roku 1958 začína jeho pôsobnosť na Kalifornskej univerzite v Bekeley kde bol o štyri roky neskôr vymenovaný profesorom. V roku 1969 odchádza na Pennsylvánsku univerzitu vo Philadelphii. V roku 1981 sa znovu oženil s lingvistkou Gillian Sankroff s ktorou mal dcéru Alicu. V rokoch 1981 až 1982 bol prezidentom Americkej sociologickej asociácie. Počas svojho života získal mnoho ocenení napríklad Guggenheim fellowship v roku 1977, alebo v roku 1978 In Medias Res - medzinárodnú cenu za komunikáciu. Zomrel na rakovinu 19. novembra 1982 vo Philadephii. [4]
Práca
Goffman pôsobil ako sociológ pomerne dlho na periférii. Za jeho života nebol považovaný za významný prínos sociológii. Uznavanejším sa stal až po vydaní publikácie Frame Analysis. Toto dielo je považované za jeho ústrednú a najdôležitejšiu prácu. Záujem o Goffmanove texty sa výraznejšie prejavil až po jeho smrti.
Práce, ktoré publikoval, sú špecifické esejisticko-umeleckým štylizovaním. Pútavou formou v nich Goffman analyzuje každodenný život ľudí na základe princípov mikrosociológie.[5] Zároveň provokujúco rozvíja symbolický interakcionalizmus oproti iným autorom spadajúcim do tohto smeru. Napríklad Mead, Thomas a pod. sa snažili vo svojich dielach ukázať ako ľudia budujú svoju identitu pri vzájomnej interakcii. Goffman oproti nim odkrýva spôsoby ako ľudia maskujú svoju skutočnú totožnosť v rôznych situáciach v snahe idealizovať svoj obraz.[6] V tejto manipulácií s dojmami jednajú ľudia v mnohých rozličných situáciách, ktoré ovplyvňujú podmienky sociálnej interakcie. Jednotlivci sú nútení v týchto situačných podmienkach získavať vedomosti o spoločenských zvyklostiach a zároveň trénovať zručnosť v dodržiavaní vlastnej role a výkladu konkrétnej situácie. Dynamika Goffmanovho sociálneho sveta vychádza hlavne z menlivého situačného správania v rámci interakcie na statickom pozadí. To znamená, že správanie sa môže meniť na základe rozličných miest kde sa sociálny kontakt odohráva, avšak spôsoby premeny rovnako ako situácie pre ktoré sa správanie jednotlivcov mení ostávajú konštantné.[7]
O Goffmanovom prístupe sa hovorí aj ako o sociológii pretvárky alebo dramaturgickom princípe. Spomenutý výklad vychádza z hľadiska manipulácie s dojmami, pomocou ktorých o sebe vytvárajú jedinci idealizovaný obraz.[6] Proti výkladu sociológie pretvárky sa však stavia Goffmanova charakteristika identity. Tá hovorí o identite ako o súhrne určitých životných rolí, ktoré vznikajú v súvislosti k vonkajším spoločenským podmienkam. To znamená, že každá činnosť, či druh určitého špecifického správania, sa po istej dobe stane súčasťou sebapoňatia jednotlivca. Vzniká tak špecifická sociálna rola ktorú jedinec využíva automaticky kedykoľvek tomu zodpovedá sociálny kontext.[8] Goffman v tomto kontexte hovorí : „Účinkujúci môžu byť úprimný, alebo úprimne veriť vo vlastnú úprimnosť, ale tento druh kladného vzťahu voči vlastnej role ešte nie je nevyhnutný pre presvedčivosť predstavenia.“[9]
Referencie
- ↑ HAJEK, Marek. Dramaturgická analýza . . Dostupné online.
- ↑ a b Šilhnová, J. Analýza rámců Ervinga Goffmana in: Šubrt, J. et kol. Soudobá sociologie II.(Teorie sociálního jednání a sociální struktury). Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008. s. 76.
- ↑ Goffman-bio . . Dostupné online.
- ↑ Šilhnová, J. Analýza rámců Ervinga Goffmana in: Šubrt, J. et kol. Soudobá sociologie II.(Teorie sociálního jednání a sociální struktury). Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008. s. 77.
- ↑ Šubrt, J., Balon, J. Soudobá sociologická teorie Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s. 95.
- ↑ a b Keller, J. Úvod do sociologie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2004. s. 149.
- ↑ Meyrowitz, J. Všude a Nikde: Vliv elektronických médií na sociální chování. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2006. s. 16.
- ↑ Hayesová, N. Základy sociální psychologie. Praha: Portál, 1998. s. 10.
- ↑ Goffman, E. Všichni hrajeme divadlo: Sebaprezentace v každodenným živote. Praha: Nakladatelství studia Ypsilon, 1999, s. 69.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erving Goffman na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan Perlis
Albert Marenčin
Albert Pick
Aleksander Krawczuk
Alexander Zrebený
Alexandr Petrovič Každan
Alojz Klimo
András Hegedüs
Andrej Lettrich
Anna Martvoňová
Antonín Bradna
Anton Myrer
Arthur Penn
Ava Gardnerová
Barbara Bel Geddesová
Betty Whiteová
Blake Edwards
Božena Mačingová
Božin Laskov
Bohuslav Hlôška
Butrus Butrus-Gálí
Carl Amery
Carl Reiner
Carolyn Woodová Sherifová
Christiaan Barnard
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Bancíková
Darina Lehotská
Dimitrij Plichta
Doris Day
Dušan Faško
Elemír Terray
Elena Čepčeková
Eli Urbanová
Elmer Bernstein
Elo Romančík
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Franjo Tuđman
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Gabo Zelenay
Gejza Steinhübel
Gershon Kingsley
Gianna Berettová Mollová
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Helena Gmucová-Zahradníková
Helena Križanová-Brindzová
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ihsán Abd al-Kuddús
Ilja Hurník
Imre Lakatos
Ivan Ďurička
Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Kupec
Ivan Stodola (lekár)
Ivan Vladimír Roy
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Daniel Belák
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hadraba
Ján Iľanovský
Ján Ilavský (geológ)
Ján Magál (mykológ)
Ján Mathé
Ján Rozner
Ján Tomko
Július Pántik
Július Schubert
Július Torma
Jack Kerouac
Jang Čen-ning
Janko Čeman
Jan Skácel
Jason Robards
Jiří Berkovec
Jicchak Rabin
Jindřich Zelený
John James Voll
José Saramago
Josef Kemr
Jozef Štámec
Jozef Karel
Jozef Laššák
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Serafín
Jozef Vadovič
Judy Garland
Karel Effa
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Karol Béla
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kurt Vonnegut
László Bulcsú
Ladislav Laho
Ladislav Noel
Ladislav Roštár
Leon Max Lederman
Liliane Bettencourtová
Luigi Cavalli-Sforza
Luigi Moretti (historik)
Maila Nurmi
Matej Rákoš
Maximilián Nitra
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel Galabru
Milan Jungmann
Milan Kolibiar
Milan Píka
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Nikolaj Gennadijevič Basov
Norodom Sihanuk
Oľga Alexandrovna Ladyženská
Ondrej Gábor
Ondrej Lubi
Oskar Werner
Oto Fusán
Oto Gabrik
Otto Smik
Paul Scofield
Pavel Beckovský
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Phil Bosmans
Pierre Wack
Pier Paolo Pasolini
Pinchas Lapide
René Roubíček
Richard Isadore Evans
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Rudolf Granec
Seymour Martin Lipset
Silvia Truu
Slobodan Aljančić
Stanford R. Ovshinsky
Stanley Cohen
Stan Lee
Stella Zázvorková
Stephen Edelston Toulmin
Steve Wochy
Sven Nykvist
Tamara Klimová
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Valentine Telegdi
Viera Kantorová
Viktor Grigorievič Afanasiev
Viktor Uhliarik
Vincent Malý
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vladimír Plintovič
Vojtech Filkorn
Zdeněk Fiala
Zdeněk Liška
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zoltán Jakuš
Zuzana Šimkovicová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.